te stále pár krokov pozadu.
Život profesionálnych tenistov sa počas roka sústreďuje na päť hlavných turnajov. Štyri grandslamové - Australian Open, Roland Garros, Wimbledon, US Open, a tým piatym je turnaj v americkom Key Biscayne, ktorý sa im snaží vyrovnať, no v skutočnosti je ešte stále pár krokov pozadu.
Roland Garros je na jar vyvrcholením antukovej sezóny. Je to paradox, ale napriek tomu, že sa hrá na antuke, také kurty ako v Paríži nie sú nikde na svete.
Základné vlastnosti antuky sú všade rovnaké: dá sa došmyknúť za loptičkou, tá po dopade zanecháva stopu, počas hry vznikajú nerovnosti, a preto môže byť odskok loptičky nečakaný, dvorec mení vlastnosti podľa toho, či je na začiatku poliaty, alebo potom suchý. Na dvorcoch Rolanda Garrosa je antuka krásne oranžová a zomletá na úplný prášok. Potom sa pri valcovaní dosiahne veľmi kompaktný a rovný povrch, aký z našich klubov nepoznáme.
Grandslamové turnaje sú výnimočné tým, že sa už v prvých kolách stretávajú hráči veľmi vyrovnaní. Na inom turnaji by sa stretli až niekde v záverečných kolách.
Ale takisto veľakrát nastúpia proti sebe hráči, ktorí sa vôbec nepoznajú. Napríklad pre nasadených hráčov je zavše nepríjemné, keď sa hneď v prvom kole stretnú s pre nich úplne neznámym protivníkom - v rebríčku je okolo stého miesta, alebo prešiel kvalifikáciou. Taký, čo sa na väčšie turnaje zväčša nedostane. A ten, cítiac šancu, podá životný výkon. Prekvapenie je na svete.
Pre slabšieho hráča je grandslamový turnaj obrovskou šancou získať za jeden alebo dva vyhrané zápasy toľko bodov a peňazí, čo normálne zbiera pol roka. Takto mu jeden turnaj môže pomôcť presadiť sa. Pre tých najlepších to nie je až toľko o peniazoch, aj keď sú odmeny na Grand Slamoch obrovské. Tým, že majú so sebou niekedy celý tím ľudí, majú aj veľké náklady.
Grand Slamy sú príležitosťou pre najlepších dokázať, že nimi sú, a šancou pre tých ostatných sa medzi nich dostať.
Autor: Radka Zrubáková, autorka je bývalá profesionálna tenistka
