Niektorí odborníci tvrdia, že na Slovensku je priveľa osemročných gymnázií. Považujú za nesprávne, že šikovnejšie deti im dávajú prednosť pred základnými školami a že aj toto je príčinou zhoršujúcej sa úrovne ZDŠ-iek. O týchto problémoch sa zhovárame s riaditeľom 1. súkromného gymnázia na Čapkovej ulici v Bratislave FRANTIŠKOM TÓTHOM.

Podľa niektorých odborníkov by obmedzenie počtu osemročných gymnázií pomohlo zlepšiť úroveň základných škôl. Váš názor?

„Základné školy zaspali. Mnohé sú slabo vybavené počítačmi a nemajú kvalitnú výučbu jazykov. A nič s tým nerobia. Aj preto záujem o osemročné gymnáziá rastie. Hlásia sa na ne deti, ktoré sa chcú učiť, učiteľ teda môže ísť viac do hĺbky. Gymnázium určite nie je pre 50 percent populácie. Ale preto by sme mali šikovných pribrzdiť? Okrem toho škola nemá horšiu úroveň, ak nevychová víťaza matematickej olympiády. Je predsa oveľa dôležitejšie, aby učivo pochopilo čo najviac detí. Pokúšať sa riešiť problém ZDŠ-iek obmedzením gymnázií je typicky socialistické.“

Učia sa deti na osemročných gymnáziách niečo iné ako na druhom stupni základných škôl?

„My im už desať rokov ponúkame to, čo chce presadiť Milénium: individuálny prístup, menej drilovania a viac učenia. Pomáhame im budovať sebadôveru a učíme ich prezentovať sa. Veľmi si zakladáme na budovaní partnerských vzťahov – kým sú deti malé, ľahšie sa naučia spolupracovať. Nemusíme s nimi bojovať.“

Učitelia sa bránia, že osnovy sú náročné a na individuálny prístup nezostáva čas. Vy máte iné osnovy?

„To je ospravedlnenie lenivosti. Myslím si, že dnes už má učiteľ väčšiu voľnosť – najmä v tom, ako bude učiť.“

Nie sú nároky, ktoré gymnáziá na deti kladú, príliš stresujúce?

„Niektorí učitelia zo štvorročných gymnázií spravili chybu: zbadali obrovský potenciál týchto desaťročných detí a aj to, že ak ich nezamestnajú, okamžite začnú vymýšľať. Aby ich zdisciplinovali, prehnali to s náročnosťou, zľahčili si to. Ale zmysel osemročných gymnázií predsa nie je dohnať deti k psychiatrovi.“

Ako využívate čas, ktorý získate tým, že učivo preberiete rýchlejšie?

„Pracujeme s deťmi na projektoch, ktoré integrujú viac predmetov. Témy si vymýšľajú samy: relativita, rasizmus, aj hrôza inšpiruje, víťazi delia svet. Tak sa naučia vidieť súvislosti predmetov a ich vzťah k realite, pracovať v tíme, konzultovať, diskutovať o probléme a rešpektovať iný názor, používať rôzne zdroje informácií od internetu až po dennú tlač.“

Je teda správne trochu vyškrtať učebné osnovy?

„Naše deti majú obrovské množstvo encyklopedických informácií. Laboratóriá na školách sa však nevyužívajú, lebo na to nie je čas, i keď je zrejmé, že každý lepšie pochopí to, čo si môže aj prakticky vyskúšať.“

Ako by sa mala zlepšiť kvalita škôl pre všetkých?

„Kvalita škôl sa zlepší, keď bude konkurencia. Je preto absurdné, že na ministerstve školstva sedia ľudia, ktorí stále presadzujú rajonizáciu. Štát však nemá peniaze, školy sú slabo vybavené a deti zo slabších sociálnych pomerov, ktoré chodia na bežnú školu, nemajú vlastne šancu naučiť sa poriadne cudzí jazyk alebo pracovať s počítačom. Preto majú na trhu práce slabé šance. Moja kacírska myšlienka znie: Štát zavedie na všetkých ZDŠ-kách mesačné školné 100 korún. Pre školu, ktorá má 500 žiakov, je to pol milióna korún za rok. To je kompletná počítačová učebňa, alebo tri hodiny cudzieho jazyka navyše pre každého žiaka, alebo 1000 korún pre každého učiteľa školy navyše. Každá škola by sa rozhodla ako peniaze investovať. A to by pomohlo práve tým sociálne slabším. Rodičia by sa možno potom o školu viac zaujímali, a školstvo by sa v rebríčku spoločenských hodnôt dostalo vyššie.“

MONIKA GÁLIKOVÁ

Za atrapu bude rovnaký trest ako za pravú pištoľ

STANISLAV PAPÁNEK, vedúci odboru školstva, mládeže a telesnej kultúry, Krajský úrad Bratislava: „Existencia osemročných gymnázií vychádza z predpokladov psychológov, aká časť populácie je talentovaná. V tejto rovine by som bol za osemročné gymnáziá. Treba si však uvedomiť, že v štvrtom ročníku sa povyberajú najlepšie deti, ostatné istým spôsobom upravia úroveň piateho až deviateho ročníka. V deviatom ročníku na gymnáziá a stredné školy pokračuje časť detí už zredukovaná o najlepších.

Sú tu i neštátne osemročné gymnáziá, a tie si môžu otvoriť toľko tried, koľko chcú. Ako dôvod sa často používa veľký záujem rodičov. Z ich strany však dominuje nie to, či dieťa bude perfektne pripravené, ale to, že po štvrtom ročníku oň majú postarané.

A v Bratislave? Je to móda a snobstvo. Osemročné gymnáziá sú veľmi módne.

Asi najviac ma trápi, že v snahe dostať tam aj dieťa, ktoré na to objektívne nemá – ho rodičia doslova trénujú, vraj už od druhej triedy. To je scestné.

Myslím si, že nie je normálne, keď je na osemročné gymnáziá taký pretlak – päť-, šesť– až sedemnásobný! Prijmú určených sto percent a zvyšných dvesto – sedemsto potom útočí zľava, sprava, zhora a pokúša sa tam dieťa nejako dostať.“

JOZEF RISTVEJ, zásupca riaditeľa na Bilingválnom anglicko-slovenskom gymnáziu v Sučanoch: „Akúkoľvek podporu talentovaných detí považujem za dobrú, ak prináša výsledky. Platí to aj pre osemročné gamnáziá.“

MÁRIA UHEREKOVÁ, námestníčka hlavného školského inšpektora: „V tomto školskom roku sme sa formou komplexných inšpekcií zamerali na gymnáziá s osemročným štúdiom. Vznikli totiž ako nová forma gymnaziálneho štúdia začiatkom deväťdesiatych rokov a doteraz sa nevenovala potrebná pozornosť komplexnej kontrole ich výchovno-vzdelávacích výsledkov. Komplexné inšpekcie bežia od októbra a ukončia sa tento mesiac. Čiastkové výsledky ukazujú, že v predmetoch zamerania štúdia sa dosahujú výsledky primerané výberu žiakov, je však predčasné v tomto štádiu kontroly robiť závery.“