BRATISLAVA. Vládna koalícia získa od júla pre svojich sympatizantov ďalších 21 dobre platených miest v riadiacich a kontrolných orgánoch novozaložených distribučných spoločnostiach. Pri vzniku týchto dcér Západoslovenskej, Stredoslovenskej a Východoslovenskej energetiky totiž zástupcovia štátu trvali na tom, aby predstavenstvá mali nie troch, ale piatich členov a dozorné rady nie piatich, ale deviatich.
Ministerstvo hospodárstva aj Fond národného majetku (FNM) tvrdia, že tak budú môcť lepšie kontrolovať činnosť podnikov.
Členovia týchto orgánov zvyčajne dostávajú odmeny v desiatkach až stovkách tisícov korún mesačne.
Nejasné odpovede
Viceprezident FNM Vladimír Kocourek odmietol, že niekoľkomesačné rokovania zástupcov štátu so zahraničnými investormi boli preto, aby „sme niekomu dopriali teplé miestečko“.
Otázku, prečo štát trval na zvýšení počtu členov orgánov, dostal aj minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Ten len zopakoval, že to pomôže štátu presadzovať jeho záujmy. K pripomienke, že investor bude mať tak či tak väčšinu jedného hlasu v predstavenstve a menšinu jedného hlasu v dozornej rade, sa nevyjadril.
Podobne reagoval aj zástupca fondu Kalousek. Na opakovanú otázku, aký je rozdiel medzi piatimi a deviatimi členmi, pričom v obidvoch prípadoch má štát väčšinu, Kalousek povedal, že „minimálne taký, že ak by jeden zástupca pri počte päť členov bol na dovolenke, tak by sme tam nemali žiadneho zástupcu“.
„Je to absolútne zbytočné, nič to na veci nemení,“ povedal poslanec za SDKÚ Ivan Mikloš. Podľa neho ekonomickí analytici i medzinárodné ekonomické organizácie ako OECD považovali predaj väčšinového balíka v energetike za efektívne riešenie situácie.
„Vytvorili sa lukratívne miestečka pre rodinných príslušníkov a priateľov predstaviteľov vládnej koalície,“ komentoval Mikloš tlak vlády na väčší počet zástupcov štátu v orgánoch distribučiek.
Väčšia sila dozornej rady
Minister Jahnátek je presvedčený, že rezort aj fond vyrokovali „výhodné podmienky pre slovenskú vládu“. Podľa neho sa treba pozrieť na privatizačné zmluvy a potom hodnotiť. „Posilnilo sa naše postavenie v dozorných radách,“ povedal.
Myslí tým na dohodu o tom, že finančná hranica pre schvaľovanie rôznych obchodov a zmlúv dozornou radou sa znížila. Rezort hospodárstva tvrdí, že dozorná rada bude musieť schvaľovať v dcérach distribučiek každý kontrakt nad päť miliónov eur. Pôvodný návrh počítal s dvojnásobkom.
„Tým, že sa zvýšia právomoci dozornej rady, nič sa nemení,“ oponuje Mikloš. Vysvetľuje, že jedným z cieľov privatizácie bolo nechať podniky riadiť investormi. „Podniky sme predali strategickým investorom preto, aby sa zlepšilo ich hospodárenie, riadenie a znížila korupcia,“ povedal.
Lebo medveď
Skutočné rozdelenie síl medzi investorom a štátom v podnikoch bude jasné až zo stanov spoločnosti. Ich návrh vláda tají. S vysvetlením, že ide o návrh, ktorý považujú zahraniční akcionári za obchodné tajomstvo.
Denník SME sa hovorcu ministerstva opakovane pýtal, prečo by návrh stanov mal byť obchodným tajomstvom, hovorca len opakoval, že je to iba návrh stanov a môže povedať len to, čo mu povedali právnici ministerstva.
