Na Slovensku je aktuálna téma ťažby v Tichej a Kôprovej doline. Čo si o tom konflikte myslíte?
„Telefonicky som hovoril s vaším ministrom životného prostredia Jaroslavom Izákom, ponúkol som mu spoluprácu a ani nám nenapadlo, že s takým časovým odstupom zrazu dôjde v zóne národného parku k ťažbe. Argumentuje sa lykožrútom, ale je to čudné.“
Čiže ste proti ťažbe?
„Podľa mňa to nie je dobré riešenie. Máme analogickú situáciu na Šumave, lykožrúta považujeme za prirodzenú súčasť cyklu obnovy lesa. Aj keď ten les na prvý pohľad vyzerá ako odumretý, v skutočnosti sa už dole uchytávajú semená, listnaté stromy, darí sa zmeniť štruktúru lesa, ktorý je stabilný a ktorý nám pomôže viac zadržiavať vodu v krajine. Na takéto riešenie máme veľmi dobré argumenty a rozhodli sme, že na Šumave ponecháme osemnásť percent lesov na prirodzený vývoj. To je riešenie, ktoré by sme my hľadali aj v Tichej a Kôprovej doline.“
Ako si vysvetľujete, že minister životného prostredia jedného štátu má odlišný názor ako minister na rovnakej stoličke iného štátu?
„Mrzí ma to. Tatry poznám veľmi dobre, ako malý chlapec som tam bol v tábore. Problém je, že Tatry spravujú Štátne lesy. U nás lesy v národných parkoch spravuje ich správa. Lesníci s pílami zostali rovnakí, ale ich šéfom sa stal riaditeľ národného parku. Ten im dáva úlohy, aby hospodárili šetrne, aby sa na to nepozerali len cez peniaze.“
Čiže u nás ide o biznis a lykožrút je len náhradným zdôvodnením?
„Až tak podrobne do toho nevidím. Aj na Šumave boli politické tlaky v prospech ťažby. Vášmu ministrovi som navrhoval, že by som prišiel, pomohol mu sprostredkovať stretnutia s mimovládnymi organizáciami, ponúkol som mu expertov, ale neprejavil záujem. Je mi to veľmi ľúto.“
Údajne sa v tejto veci ešte chystáte angažovať.
„Skutočne neviem, ako by som sa v tom ešte mohol angažovať. Odborný názor máme s vaším ministrom odlišný. Možno sa ešte uvidíme v Rade ministrov v Nemecku a určite si tam s ním o tom pohovorím, lebo ide o vec, ktorá ma vnútorne trápi.“
Celý rozhovor si môžete prečítať tu
