Bosnianskosrbský politik Miroslav Deronjič odsúdený haagskym tribunálom na desať rokov za vojnové zločiny zomrel vo veku 52 rokov vo väzení na rakovinu.
Za Deronjiča hovoria skutky počas balkánskych vojen. Narodil sa v 30-tisícovom bosnianskom Bratunaci, kde asi dve tretiny obyvateľov tvorili Moslimovia a tretinu Srbi.
Žil tam, robil kariéru a v roku 2002 ho tam aj zatkli a previezli do holandského Haagu, kde ho v marci 2004 odsúdili. Pred súdom priznal, čo spravil - dal rozkaz na útok na dedinu Glogova. "V dôsledku útokov bolo zabitých 64 moslimských dedinčanov. Obydlia Moslimov aj mešita boli zničené. Veľká časť obce bola zrovnaná so zemou," povedal pred súdom. Trest si odpykával vo Švédsku.
Myšlienka Veľkého Srbska šéfa bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča bola primitívna a patrilo k nej i vysťahovanie Moslimov z území východnej Bosny. Ľudia ako Deronjič boli jej vykonávateľmi, v tom čase bol v Bratunaci najvyšším predstaviteľom a podliehala mu miestna polícia. Počas bosnianskej vojny (1992-95) bol popredným členom Srbskej demokratickej strany (SDS) v regióne Bratunac.
V Glogove bolo z 1913 obyvateľov 1901 Moslimov a jeden z najbližších pobočníkov dodnes hľadaného Karadžiča začal čistiť tam. Celkovo zahynulo v okolí Bratunaca asi 600 Moslimov a 400 je ich nezvestných.
Čakalo sa, že Deronjič ešte bude svedčiť v prípade genocídy v Srebrenici, kde sa odohral najhorší masaker na civilnom obyvateľstve v Európe od skončenia druhej svetovej vojny. (mch)
