Veľký bagdadský múr. Tak hovoria americkí vojaci stene z betónových blokov, ktorá vyrástla a vyrastá okolo problematických sunnitských štvrtí v irackom hlavnom meste. Päť kilometrov dlhú bariéru už majú v Adamíji a budujú ju aj v Gazalíji. Američania vraj plánujú podobnými stenami len s dvoma vchodmi, čím len skomplikujú obyvateľstvu prístup k dôležitým miestam, obohnať až desať štvrtí v Bagdade. Američania tvrdia, že múry zaberajú proti teroristom. Iračania oponujú, že je to segregácia, zatváranie ľudí do klietky a obmedzovanie slobody. Chcú tiež veriť, že múr je len dočasným opatrením a keď sa situácia zlepší, zhodia ho. Tak ako to pred rokmi urobili ľudia v Berlíne. Lenže zabúdajú, že Berlínsky múr stál desaťročia a poznačil niekoľko generácií.
Za a proti
Zástancovia múrov pod tlakom priznávajú, že tieto stavby nie sú len architektonickými a urbanistickými katastrofami, ale často aj morálne a ľudsky pochybnými objektmi. Zdôrazňujú však, že fungujú - oddeľujú znepriatelené entity, znižujú počet teroristických útokov či kriminálnych činov a v čase, keď sa mier nedá vyjednať pri stole, chránia ľudské životy. Advokáti bezpečnostných bariér majú silný argument: stenu vždy môžete zbúrať, zmarený ľudský život nenahradíte. Múry však rovnako vyvolávajú u tých, čo sú za nimi, pocity vynútenej výlučnosti, stigmatizácie a do istej miery aj sociálnej "smrti". A vždy je tu riziko, že ľudia si na ne jednoducho zvyknú a o pár rokov ich budú považovať za niečo normálne.
Potrestaní sú všetci
"Je to jedno veľké väzenie, nechceme to tu," povedal agentúre AFP jeden z obyvateľov bagdadskej Adamíje. Podľa neho ich múr aj tak neochráni pred teroristami, ktorí, ak skutočne chcú, vždy si nájdu cestu ako zabíjať. Navyše ešte viac posilňuje nenávisť medzi sunnitmi a šiitmi, lebo: "Nám hovoria, že múr nás ma ochrániť pred šiitskými milíciami a šiitom zase tvrdia, že ich to má ochrániť pred nami."
Americká armáda argumentuje, že bariéra, ktorú začali stavať len na začiatku apríla, už ukázala výsledky. Kapitán Jon Brooks napríklad týždenníku Time povedal, že odkedy stojí múr, nachádzajú vojaci o 50 percent menej mŕtvych tiel civilistov ako predtým. Civilisti zo sunnitských štvrtí sa často stávajú obeťami mučenia rôznych tajných šiitských organizácií, ktoré si vybavujú účty z minulosti. Dramatický pokles násilia týždenníku potvrdil aj nemenovaný obyvateľ štvrte.
Pravda však je aj to, že militantom sa za pár týždňov existencie múru už podarilo vyhodiť jednu jeho časť do vzduchu a zabezpečiť si tak vstup do štvrte, v ktorej chceli urobiť "poriadok". Američania ho síce rýchlo dostavali, ale pocit, že toto má skutočne slúžiť na ochranu, vymizol. Skôr narastá presvedčenia, že Američania a iracká vláda sú takí bezmocní z narastajúceho násilia medzi sunnitmi a šiitmi, že sa uchyľujú k takýmto riešeniam. "Je to kolektívny trest. Idú nás všetkých potrestať, lebo sem- tam je tu nejaký terorista," povedal 41-ročný bagdadský inžinier Ahmed Dulajímí agentúre AP.
Amerika kontra Irak
Ahmed bol jedným z tisícov sunnitov, ktorí proti výstavbe múru demonštrovali. Sťažovali sa na izoláciu, komplikovanú dopravu, pretože pre múr musia robiť veľa obchádzok, majú zlý prístup do škôl a nemocníc. Ale najviac na to, že okupanti im zase niečo vnucujú. Pýtali sa aj na to, čo je to za slobodu, keď im ju majú zabezpečiť obrovské betónové bloky. To prinútilo premiéra Nuriho Malíkiho, aby nariadil zastavenie prác na múre. Američania však vo výstavbe pokračujú s tvrdením, že iracká vláda o múre vedela a bez jej súhlasu by sa s ňou ani nezačalo. Múr je totiž súčasťou kampane na zastavenie násilia v metropole, čo je spoločný iracko-americký projekt.
Obyvatelia Adamíje si myslia, že iracká vláda od začiatku vedela, že spúšťa nebezpečnú stavbu. Reportéri britského denníka Guardian napísali, že s výstavbou múra sa začalo potichu, v noci a za asistencie tankov. O múre vraj nič nevedela ani správa štvrte. Američania nočnú výstavbu múru odôvodňujú bezpečnostnými opatreniami. Nechcú, aby sa vojaci, čo ju stavajú, stali terčmi snajperov. Pri inšpekcii stavby už totiž ostreľovači ťažko zranili jedného z amerických dôstojníkov.
Americkí vojaci, čo múr stavajú, týždenníku Time povedali, že múr je podľa nich dobrá vec a je na Iračanoch, čo s ním urobia, keď sa raz americké vojská vzdialia. "Či to zhodia, alebo nechajú tak, je na nich. Nevidím to tak, že my by sme boli tí, čo múr aj zhodili," povedal jeden z amerických veliteľov. Znamená to, že Američania rátajú s tým, že Iračania budú musieť múry používať ešte dlho.
Steny strašia po celom svete
Hoci bagdadský múr dostal veľkú publicitu, ako svojho času múr medzi Izraelom a palestínskym západným brehom, nejde na Blízkom východe ani všeobecne vo svete o ojedinelý projekt. Saudská Arábia už roky stavia múr na hraniciach s Jemenom a označuje to za boj proti terorizmu. Spojené arabské emiráty už majú podobnú bariéru na hraničnej línii s Ománom. Vraj to funguje pri potláčaní nelegálnej migrácie a čiernej práce. Múrom sa chráni aj španielska enkláva Ceuta v Maroku. Američania už roky diskutujú o tom, že jediným spôsobom, ako ochrániť svoju dlhú hranicu s Mexikom, ktorá je lákadlom pre ľudí z Latinskej Ameriky s americkým snom, je postaviť im do cesty poriadne hrubú bariéru.
V Belfaste ešte stále strašia steny, čo oddeľovali katolíkov od protestantov. A pár stoviek kilometrov od Slovenska, v Ústí nad Labem postavili múr medzi "bielych" a Rómov. V mnohých mestách západnej Európy sa na radniciach úplne otvorene bavia o tom, že jedinou cestou ako čeliť kriminalite v prisťahovaleckých štvrtiach je "obstavať" ich.
