Kostol a Kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej nájdete v Malých Karpatoch asi 20 kilometrov od Trnavy. Stojí najmä vďaka nadšeniu dobrovoľníkov.
DECHTICE. Katarínka, ako významný cirkevný objekt miestni nazvali, za 400 rokov čelila mnohým pohromám. Pred trinástimi rokmi začali dobrovoľníci robiť pracovné tábory, neskôr na jej záchranu založili občianske združenie. Katarínka má väčšie šťastie ako iné ruiny. Najprv desiatky a neskôr stovky mladých areál vyčistili, odstránili kroviny, upravili terén pri zrúcaninách kláštora i kostola.
Združenie objednalo archeologický prieskum, dalo zamerať a zdokumentovať stav objektov. Od roku 1996 dobrovoľníci spolu s odbornou projekčnou firmou konzervujú stavby.
Zakonzervovali a premurovali zvyšky kláštorných múrov, nadokenné klenbové oblúky a piliere kostola, aby zabránili zrúteniu múrov. Podarilo sa zachrániť pozostatky barokovej kaplnky, objavili a zakonzervovali vstup do kláštora, kryptu v lodi kostola, základy gotickej kaplnky a barokový oltár. Pred dvoma rokmi dokončili statické zaistenie 30 metrov vysokej kostolnej veže, ktorej hrozilo zrútenie.
Všetky práce dobrovoľníci musia financovať z vlastného vrecka alebo získať sponzorov. Areál je totiž v správe štátneho podniku Lesy SR, ktorý pozemky eviduje ako lesné. To znamená, že by na nich nemala byť nijaká stavba, ale les. Pozemok pod kostolom sa po rokoch snaženia aspoň podarilo zmeniť z lesného na zastavanú plochu, pôda pod kláštorom je však stále súčasťou veľkého lesného pozemku.
Budovy podnik nemá zapísané v majetku, hlási sa iba k pozemkom. O peniaze na opravu kultúrnej pamiatky môžu zo štátneho rozpočtu aj z eurofondov žiadať vlastníci či dlhodobí nájomcovia. A tým nie je nik.
Združenie Katarínka napriek tomu využíva všetky možnosti, ako peniaze na pamiatku získať. „Uchádzame sa aj o granty na školenia na pamiatke. Kúpili sme kubík dreva, aby sa ľudia učili ručne tesať a hobľovať, potom drevo skončilo na pamiatke. Keby sme ho ako nevlastníci pýtali priamo na statické zaistenie, nedostali by sme ho,“ hovorí peter Herceg zo združenia.
Kým sa nevyriešia majetkovo-právne vzťahy, v niektorých oblastiach si dobrovoľníci pomôcť nedokážu. „Chceli by sme obnoviť drevené podlažia a schodiská a sprístupniť vyhliadkovú vežu. Ako nevlastníci sme však odrezaní od peňazí, vežu by sme nemohli ani prevádzkovať.“
|
FOTO PRE SME - PETER HERCEG |
