BRATISLAVA. Ak štát rýchlo nevytvorí legislatívne podmienky na záchranu zrúcanín hradov, zámkov, kláštorov a ďalších pamiatok, do dvadsať rokov takmer polovica z nich zanikne.
Na hŕbu kamenia sa môžu zmeniť stredoveké hrady Plaveč, Revište, Slanec, Šášov, Dobrá Voda, Lednica, Gýmeš, Uhrovec alebo Tematín.
Tvrdí to združenie Zachráňme hrady, do ktorého patrí 14 dobrovoľníckych organizácií ošetrujúcich hrady po celom Slovensku.
Hrady bez pána
Mnohé zrúcaniny pritom môžeme zachovať. V posledných rokoch vzniklo množstvo občianskych združení, ktorých členovia pracujú na ruinách zadarmo vo voľnom čase. Na záchranu kultúrnych pamiatok existujú granty, prispieva štát aj Európska únia.
Problémom sú nevyjasnené majetkovo-právne vzťahy. „Tieto kultúrne pamiatky prevažne nie sú vedené v katastroch nehnuteľností ako stavby, čo je základ, aby mohli byť majetkovo-právne určené. Aby boli na ne vydané listy vlastníctva a vlastníci s nimi mohli nakladať,“ priznáva generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva ministerstva kultúry Jozef Lenhart.
„V mnohých prípadoch dokonca nie je známy vlastník lesného pozemku, na ktorom ruina hradu stojí,“ dodáva.
Prenajať ruinu dobrovoľníkom, ktorí by sa o ňu starali, nemá kto. O peniaze na rekonštrukčné práce môže žiadať iba vlastník alebo dlhodobý nájomca pamiatky.
Štát sa zodpovednosti zriekol
Predseda združenia Zachráňme hrady František Kostroš hovorí, že štát sa zodpovednosti za pamiatky zriekol a dobrovoľníci často musia jeho činnosť nahrádzať. „V lepšom prípade štát zrúcaniny previedol na obce. Tie však majú čo robiť, aby sa starali samy o seba, a nie ešte o nejaký hrad v lese,“ hovorí.
Mnohé obce preto iniciatívu dobrovoľníckych združení vítajú a hrady im prenajmú alebo predajú za symbolickú cenu. Horšie sú na tom zrúcaniny, kde sú vlastnícke vzťahy nevyjasnené.
Zrúcaniny v obchodnej súťaži
Vo vlastníctve štátu zostalo len 14 percent pamiatkového fondu. Ten má povinnosť starať sa len o tieto pamiatky. Väčšina hradov je v majetku obcí, žúp, urbariátov, pozemkových spoločenstiev alebo je ich vlastník neznámy. Taký je aj prípad dobre zachovaného Starhradu neďaleko Žiliny, ktorý nie je zapísaný ani do zoznamu pamiatok. Treba na to totiž súhlas vlastníka.
Viaceré nerovnané zrúcaniny, napríklad kláštorný komplex Katarínka alebo hrad Hrušov, stoja aj na pozemkoch štátneho podniku Lesy SR. Podnik však ruiny nemá zapísané v majetku a hlási sa len k pozemkom pod nimi.
„Treba rozlišovať vlastníctvo k stavbe a k pozemku pod stavbou,“ vysvetľuje Róbert Dobiš z Lesov SR. Ak by chcel podnik zrúcaninu predať dobrovoľníkom alebo obci, musel by areál vyňať z lesných pozemkov. Podnik lesné pozemky predávať nesmie. Ruiny potom musí dať záujemca zamerať a zapísať do katastra nehnuteľností.
Ani to však nemusí znamenať, že hrad získa. Lesy ako štátna organizácia musia na predaj vypísať obchodnú verejnú súťaž. „Do tej sa môže prihlásiť hocikto a preplatiť obec či združenie,“ hovorí Dobiš.
Zložitú situáciu by podľa neho mohla zmeniť len zmena zákona o štátnom podniku, aby ruiny pamiatok mohol podnik predať priamo obci.
Strechu má len 22 hradov
Podobný názor majú aj pamiatkari. „Bolo by treba vymyslieť proces, aby sa hrady dostali do majetku obcí a cez ne do rúk dobrovoľníckych združení,“ hovorí Ľuboslav Škoviera z pamiatkového úradu.
Do pamiatkového fondu je v súčasnosti zapísaných 109 slovenských hradov, z toho len 22 je čiastočne zastrešených a využívaných aj na muzeálne účely. Ostatné sú v „stave ruina“ alebo podobne ako Strahrad pamiatkou vôbec nie sú. „Mnoho hradov je evidovaných aj ako archeologické lokality, ktoré zatiaľ nie sú preskúmané a odkryté,“ dodáva Lenhart.
