Literárium
Zrejme bezprostredne po tom, ako vyšla Jánovi Kostrovi roku 1943 básnická skladba Ave Eva, napísal paródiu na ňu iný básnik, ktorý ju „vydal“ pod pseudonymom Cavaliere senza Nome „v piatich exemplároch, klepaných na stroji Patria na konceptnom papieri“.
Táto báseň nazvaná Eva Ave sa však na verejnosť nedostala, a tak s jej prvým vydaním sa môžu čitatelia oboznámiť zásluhou vydavateľstva Elán až teraz. Po vyše šesťdesiatich rokoch.
Autor Rytier bez mena obrátil naruby nielen názov Kostrovej skladby, ale aj celú jej básnickú dikciu a povedzme to otvorene, aj morálku. Lebo kým Kostra ospevuje ženu priam ako bohyňu a ódicky velebí jej krásu, u básnického anonyma sa poetické prelína s vulgárnym, telesné nadobúda prevahu nad duchovným.
Zmyslovosť v Kostrovej básni je vyjadrená skôr étericky, žena je okrem vládkyne nad mužom i „púpavka slabučká“, „lampášik páperia“, no okrem obrazu milenky sa tu predmetom obdivu stáva i tiež žena-matka.
Rytier bez mena má v básni takisto dve podoby ženy a ukazujú sa v dvoch obdobných situáciách: básnik najprv stretáva kurtizánu, ktorá ho pozýva do hotela, on ju však odmieta, lebo „niet ducha v nej“ a zaslúžila by si, aby „dal jej po riti“, pretože „prázdna je - hoci by mohla byť samodruhá; čiže ani on ženu nechápe len ako objekt rozkoše; tá druhá žena, paradoxne, číta v kaviarni práve Kostrovu Ave Evu, básnik sa jej prihovorí a vznikne z toho vzťah, lebo ho pozve k sebe do bytu, kde sa všetko začína.
Na rozdiel od Kostru, u ktorého síce tiež prepuká, či skôr presvitá erotická vášeň, ale veci a činnosti sa vyslovujú a pomenúvajú tlmene či metaforicky („vyhrávam na harfe tvojho tela“), Rytier rozpútava doslova sexuálne orgie, nekladie si servítku pred ústa, používajúc výrazivo hodné krčmového prostredia. Toľko oplzlých slov sa v slovenskej poézii ani doteraz nevyskytlo.
Hoci tento básnik tiež vyznáva tzv. vyššie hodnoty a na žene si cení nielen krásu telesnú, predsa sa dá povedať, že jeho súložné verše pôsobia frivolne. Autor práve na týchto miestach básnickej skladby demonštroval svoj parodický zámer. Vyzliekol donaha to, čo je u Kostru oblečené alebo zahalené.
Kto pozná slovenskú poéziu prvej polovice 20. storočia, nájde podobnosť Ave Evy so Smrekovou poézou Básnik a žena (1934), ktorá má tiež optický príbeh, no poznačený romantizmom a prenesmierne cudný.
Vladimír Petrík v doslove k Eve Ave na túto analógiu takisto poukazuje a zároveň stručne rozoberá fenomén erotiky v slovenskej literatúre, pričom však neprezrádza meno nášho rytiera.
Aby toto maličké tajomstvo ostalo tajomstvom, neprezradím ho ani ja. Dešifrovať ho však nie je až taký problém. Treba ešte pochváliť vynikajúce ilustrácie Ivana Popoviča, ktoré všetko vystihujú niekoľkými krivkami.
Cavaliere senza Nome: Eva Ave. Elán. Bratislava.
