Kto sa prihlási do kurzov sebaprezentácie, dozvie sa, ako vyzdvihnúť prednosti a nespomenúť zlyhania, jednoducho, ako byť trendy. Pretože dnes je to to pravé orechové.
Marketingoví poradcovia by iste ožltli a zvädli, keby sa im niekto predstavoval takým spôsobom, ako predstavil Ján Štrasser Tomáša Janovica. Rozhovorom, kde sa jeden pýta, pretože ho zaujíma, čo povie ten druhý, a nie preto, aby vymodeloval mediálne atraktívnu figurínu.
Humor ho! je premyslený chronologický sprievodca životom básnika, textára, prekladateľa a geniálneho aforistu. A zároveň sprievodca životom druhých dvoch tretín dvadsiateho storočia.
Ján Štrasser odviedol skvelú prácu, keď nepodľahol vábeniu manipulácie a nesnažil sa nám prezentovať svoju predstavu Tomáša Janovica, vyhol sa bulvárnym témam, ba ani nenačal proces blahorečenia. Jednoducho správne položenými otázkami zhromaždil čo najviac faktov.
A Tomáš Janovic dokázal to, na čo treba najviac odvahy: neklamať si do vlastného vrecka. Pre mňa je Humor ho! knihou o poznaní múdreho človeka, ktorý v istej chvíli dospel k presvedčeniu, že už mu nestačí strach diagnostikovať, že sa ho musí zbaviť. Pretože skutočná sloboda sa začína našou odvahou nebáť sa.
Janovic: Žil som so svojím podnájomníkom Strachom dosť dlho a nebolo to bohviečo. A potom som si v deväťdesiatych rokoch povedal, že už stačilo. Už sa hrbiť nebudem. Mám taký aforizmus: Celý život sme sa hrbili kvôli našim deťom a teraz sa naše deti nemôžu kvôli nám narovnať.
Štrasser: Je strach súčasťou tvojho života?
Janovic: Nikdy som nebol odvážny na plný úväzok. Preto sa touto témou stále zaoberám.
Štrasser: Musíš sa z toho vypísať?
Janovic: Slovenčina je presná: musím sa z toho vyhovoriť.
Ale napriek tomu poslednému slovu z citovaného úryvku, sa Tomáš Janovic nevyhovára. V tej knihe niet ani za riadok alibizmu. Jednoducho, ak sa rozhodne, že bude hovoriť, odpovie pravdivo.
Ak som vyvolala zdanie, že ide o súdny protokol vypočúvaného s vypočúvajúcim, ktorý sa má rozhodnúť, akú známku za prežitý život udelí, nie je to tak.
Humor ho! je knižka, ktorú prečítate na jeden dúšok a garantujem, že sa chvíľami zasmejete nahlas, čo sa mne v súvislosti so slovenskou knihou nestalo hádam rok. Možno i vďaka vynikajúcim aforizmom, ktoré rozhovory dopĺňajú.
Ján Štrasser s Tomášom Janovicom vrátili rozhovoru, zdevastovaného jednodňovou žurnalistikou, aristokratickú noblesu a čitateľ tak dostal chuť, aby takto vzkriesený žáner žil ďalej.
Až potom sa tie spomínané mediálne figuríny vytratia z nášho okolia, keď sa budú múdri ľudia pýtať a múdri odpovedať. Keď budú hovoriť!
Tomáš Janovic
aforista a epigramatik, básnik, textár, dramatik a prekladateľ
narodil sa 22. 5. 1937 v Bratislave
v rokoch 1954 – 1960 študoval slovenský jazyk a dejepis na Filozofickej fakulte UK
v rokoch 1960 – 1990 bol redaktorom týždenníka Roháč
v roku 1969 bol jedným z 13 šéfredaktorov recesistického magazínu Infarkt
výber z kníh: Život je biely holub (1959), Epigramatika (1962), Podpisy analfabetov (1965), (Ne)ukradni tri vajcia (s Mariánom Vanekom, 1968), Posledná večera (1969), Moje najmilšie hriechy (1991), Smutné anekdoty (1993), Najsmutnejšie anekdoty (1995), Ruka majstra (1996), Okrídlená klietka (s Pavlom Vilikovským, 1998), Dostal rozum (2001), Nikoho nezabije (2003), Je taký (2004), Maj ma rád (2005)
v roku 2006 získal Cenu Dominika Tatarku
Autor: Daniela Kapitáňová (Autorka je spisovateľka)
