Film hovorí o ukrajinskej sestričke, ktorá odchádza za prácou do Rakúska, a o mladom Rakúšanovi, ktorý za rovnakým účelom prichádza na Ukrajinu. Je neúprosným obrazom dievčat z východnej Európy. Utekajú na Západ a pre lepší život spravia čokoľvek, aj predajú svoje telo.

„Pre niektoré dievčatá, napríklad z Ukrajiny alebo zo Slovenska je to často jediná možnosť, ako uniknúť hrozivému osudu, aký by mali doma,“ hovorí Seidl. U nás je známy najmä vďaka filmu Psie dni. Ukázal sa v ňom ako tvorca, ktorý rád láme tabu a zachádza tam, kam by iný režiséri nešli.

Aj Import Export je plný prázdnosti, naturalistického sexu a násilia. S jeho postavami sa divák nedokáže, nechce identifikovať. „Nechcem ľudí zabávať, chcem sa ich dotknúť, znepokojiť ich. Nie sú kritikou jednotlivca, ale cejej spoločnosti,“ dodáva Seidl.

Myslí si, že neexistujú hranice, za ktoré by režisér nemal ísť. „To, kam si tvorca umiestni svoje hranice, závisí vždy od konkrétnej situácie. Ako režisér som zodpovedný za ľudí, s ktorými pracujem, najmä za hercov. Musím sa postarať o to, aby bola zachovaná ich dôstojnosť. “

Herci si prácu so Seidlom pochvaľovali. Michael Thomas o tom hovorí: „Aj herci radi prekračujú hranice. Ulrich nám na to dal veľký priestor.“

Seidl pracuje s hercami i nehercami. „Počas nakrúcania nerobím medzi nimi rozdiel. Dôležité je, aby boli hodnoverní. Na konečnom výsledku nevidíte, kto má za sebou profesionálne školenie, a koho som objavil vyslovene na ulici.“

Dievčaťom „z ulice“ je aj Jekaterina Rak, pôvodne ukrajinská zdravotná sestra. Na festivale budila pozornosť svojím prehnaným východoeurópskym stylingom. Na otázku novinára, či všetky ukrajinské dievčatá snívajú o tom, aby žili na Západe, odpovedala: „Nikdy som neplánovala opustiť Ukrajinu, ale som rada, že som tu.“

Hoci Seidl ukazuje svet ako bezútešné miesto, v jeho fil­moch je aj kúsok humoru. „Vždy sa o to snažím. Chcem nájsť kompromis medzi komédiou a tragédiou. Niekedy sa mi to podarí, inokedy nie.“

Autor: Ildikó Pongó Cannes – Bratislava