Nedajte sa pomýliť. Spoločenský diskurz sa v Prahe síce sústredí najmä na netradičné, takže sporné víťazné riešenie národnej knižnice od architekta Jana Kaplického, senzáciechtiví občania zas navštevujú Lucernu, kde môžu obdivovať zosušené zakonzervované mŕtve telá tváriac sa, že sa dobiehajú prezívané hodiny biológie, spokojní turisti si vychutnávajú vepřo-knedlo-zelo pri Vltave s výhľadom na svetelnú inštaláciu dvoch neónových pohybujúcich sa tiel po hladine rieky od Juliana Opiea. No to nie sú tie spomínané klenoty.
Na počiatku bol Kupka
Tým vzácnym skvostom je holandský maliar a priekopník abstraktného umenia Piet Mondrian (1872 - 1944). V súčasnosti sa jeho diela nachádzajú v Prahe na dvoch miestach. Prvým bodom je Národná galéria, ktorá do 14. júla zapožičala jeho dva obrazy – Kompozícia 1, Stromy a Kompozícia č. 9, Modrá fasáda.
Druhým miestom, kde sa dajú vidieť Modrianove diela, je Múzeum Kampa, známe tiež ako Sovove mlyny. Tam minulý týždeň otvorili prehliadku František Kupka – Piet Mondrian.
Múzeum Kampa založila známa česká zberateľka Meda Mládková. Na začiatku zbierky, ktorú vytvorila spolu s manželom Janom, bol malý obrázok českého maliara, zakladateľa abstrakcie Františka Kupku (1871 – 1957). Ich zbierka sa rozrástla a dnes vlastní Meda Mládková jednu z najvýznamnejších zbierok Kupkovho diela na svete.
Je celkom logické, že sa rozhodli ozvláštniť túto zbierku práve v paralelách s Pietom Mondrianom. Obidvoch dejiny umenia označujú za „najsmelších priekopníkov abstraktného maliarstva“.
„Čo chcem vo svojich dielach vyjadriť? Dosiahnuť krásu na celej čiare a harmóniu cez rovnováhu medzi líniami, farbami a plochami – ale len tým najčistejším a najsilnejším spôsobom,“ vyhlásil Piet Mondrian.
Hoci v múzeu na Kampe má väčšie zastúpenie František Kupka, nájde sa tam niekoľko Mondrianových Kompozícií, ktoré umožňujú priblížiť sa ku kráse a harmónii v Modrianovom poňatí.
K „absolútnemu“ maliarstvu dospel každý z maliarov vlastnou cestou, ale práve možnosť sledovať tento podobný, no predsa odlišný vývoj dáva výstave pridanú hodnotu. Kupka vychádzal viac zo secesie a je označovaný aj ako neoimpresionista a kubista. Zaujímali ho tvary, farby a vzťahy medzi nimi. Svoj prvý abstraktný obraz s názvom Nocturne namaľoval v roku 1910.
Vývoj Pieta Mondriana začínal v prírode, v zátišiach a portrétoch. Maľuje holandské krajinky s mlynmi, usadlosťami, farmárskymi chatrčami, stromami odrážajúcimi sa vo vode. Prírodné tvary postupne redukuje a proces zjednodušenia ústi do geometrických kompozícií, v ktorých vertikály a horizontály vymedzujú čisté a farebné plochy.
Obom maliarom sa životy prepájali aj v záujmoch mimo abstrakcie. Kupka sa okrem prírodných vied rád zahĺbil do okultizmu, ezoteriky a východnej filozofie, Mondriana oslovila teozofia, mystické učenie, ktoré spája okultizmus, panteizmus a kresťanstvo. Ich chodníčky sa približovali, no v bode, keď by sa mohli preťať ako čiary na Mondrianových plátnach, sa znova vzdialili.
Blízko a stále ďaleko
Kupka aj Mondrian žili istý čas v Paríži. No kým Kupka patril medzi zakladateľov umeleckej skupiny Abstraction – Création, Modrian sa stal jej členom a potom členstvo zrušil. Nevie sa, či sa vôbec poznali, ale predpokladá sa, že o sebe vedeli. Akokoľvek to bolo, ich blízkosť si do konca júla môžeme pozrieť na dvoch poschodiach Múzea Kampa.
Okrem Mondriana a Kupku sa v Múzeu Kampa nachádza slušná suma umeleckých diel v stálej expozícii a jedna miestnosť patrí aj britskému umelcovi Julianovi Opieovi, ktorý vtipne pracuje s novými médiami a materiálmi. Nevraviac o tom, že v júli sa tam otvára výstava diel Andyho Warhola.
Jednoducho, len ťažko niečo pokazíte, ak sa pri návšteve Prahy zastavíte v Sovových mlynoch.
Autor: Praha
