Zúčastnil som sa na nemeckom Dni trendov, na ktorom sa každoročne stretáva šesťsto zástupcov najväčších európskych reklamných agentúr a firiem. Vstupné na akciu je deväťsto eur, čiže tridsaťtisíc korún, takže ma potešilo, keď som sa vďaka priateľom ocitol na guest liste. Účastníci dúfajú, že sa im vložená investícia vráti, lebo sa dozvedia, čo na konzumentov platí - v skutočnosti im oznámili, že na spotrebiteľov už skoro nič osvedčené neplatí.
Hlavnou hviezdou mal byť Bono z kapely U 2, no za polhodinové rozprávanie o chudobe si vypýtal honorár dvestotisíc eur, čiže skoro sedem miliónov korún! Navyše žiadal preplatiť cestu súkromným lietadlom a päťhviezdičkový hotel pre početný sprievod. To si ani organizátori takého prestížneho podujatia nemohli dovoliť.
Namiesto Bona vystúpil s kľúčovým prejavom profesor Muhammad Yunus, minuloročný nositeľ Nobelovej ceny za mier. Zo svojho oveľa nižšieho honoráru tridsaťtisíc eur venoval dve tretiny na charitu. Na rozdiel od ostatných rečníkov nepredviedol zložitý uzol hodvábnej kravaty ani priesvitný laptop vyrobený v limitovanej edícii. Keď prehovoril, v sále zavládlo hrobové ticho. Yunus ťal do živého - dve tretiny ľudí na svete v živote nevstúpia do banky a takmer tri štvrtiny bankári nikdy neuznajú za hodných úveru. Sám mal šťastie, lebo vyštudoval ekonómiu v USA, no keď sa v polovici sedemdesiatych rokov vrátil do rodného Bangladéša, zistil, že môže učebnice plné úžasných teórií zahodiť do koša. Okolo neho ročne zomierali stotisíce obyvateľov od hladu. Katastrofálne chudobných Bangladéšanov vnímali mocní úplne rovnako ako tí slovenskí dodnes Rómov: sú leniví, hlúpi, nechcú pracovať a za všetko si môžu sami.
Zo zúfalstva, ktoré Yunus zoči-voči hladomoru cítil, sa zrodila jeho základná životná a podnikateľská stratégia: „Každý sociálny problém je obchodná príležitosť." Rozhodol sa poskytovať najchudobnejším, ktorých zdierali úžerníci, prístupné bankové mikroúvery. Často len zopár dolárov, ktoré však znamenali prvú zmenu v ich životoch. Za tridsať rokov, odkedy svoju banku Grameen založil, pomohol už osemdesiatim percentám sociálne najslabších.
Chudoba na Slovensku sa rozširuje, zvlášť medzi Rómami. Muhammad Yunus opakoval, že byť sociálny neznamená podporovať návrat socializmu, ale treba etickým podnikaním pomáhať tým, ktorí za svoju situáciu zväčša nemôžu a ktorí nikdy nedostali šancu. Jeho projekt sa rozšíril do väčšiny najchudobnejších regiónov sveta. Naozaj „trendy" by bolo dostať ho aj do našich rómskych osád.
