Vďaka príspevku zamestnávateľov sa vklady sporiteľov v doplnkových dôchodkových fondoch zhodnocujú v desiatkach percent ročne. Ak sporiteľ vloží 100 korún a zamestnávateľ mu prispeje rovnako, sporiteľovi sa jeho vklad zhodnotí o 100 %.
Spravovanie majetku v doplnkových dôchodkových spoločnostiach, však k rastu majetku prispieva len minimálne.
Za uplynulý rok si doplnkové fondy pripísali zhodnotenie pod úrovňou inflácie. Klienti najväčšej doplnkovej spoločnosti dokonca stratili 1,6 %. Aby sa investované peniaze reálne zhodnocovali, výnosy fondov by mali prevyšovať aspoň výšku inflácie.
Príčina nízkych výnosov
Za nízkymi výnosmi treba hľadať zloženie majetku doplnkových fondov. Z veľkej časti sa portfólioví manažéri v minulom roku spoliehali na štátom garantované dlhopisy, ktoré v najväčšej miere za úspory sporiteľov aj nakupovali.
Vzhľadom na to, že majetok fondov bol zložený prevažne z dlhopisov, veľkou mierou sa pod jeho negatívny vývoj podpísal vývoj úrokových sadzieb na našom trhu. Nárast základnej úrokovej sadzby znížil ceny dlhopisov, teda poklesol majetok v doplnkových fondoch.
Nedávne zníženie úrokov Národnou bankou Slovenska nahráva súčasným majiteľom dlhopisov. Tohtoročné výsledky hospodárenia doplnkových fondov by teda mohli byť lepšie ako v minulom roku.
Keďže v minulom roku mali dve z troch doplnkových dôchodkových spoločností iba jeden príspevkový fond, všetci klienti v týchto spoločnostiach investovali rovnako. Od tohto apríla majú všetky tri spoločnosti konkurenčnú ponuku.
Klient si môže vybrať podľa svojho rizikového profilu. Aj keď pri niektorých fondoch sú rizikové profily nastavené veľmi mierne. Pod názvom "rastový" si skúsený investor predstaví dvojtretinovú až trojštvrtinovú nádielku akcií, v skutočnosti ide iba o pätinový podiel. Napriek tomu rastové fondy budú mať vyššie výnosy ako vyvážené.
Doplnkové fondy majú navyše obmedzené možnosti investovania. Zákon striktne vymedzuje kam môžu poslať peniaze sporiteľov. Niekedy je úzky výber možností na škodu. Napríklad zahraničné penzijné fondy obohacujú svoje portfóliá nakupovaním nehnuteľností, využívajú hedžové fondy či iné rizikové investície. Takéto možnosti slovenské fondy nemajú. Široká škála investičných možností zlepšuje diverzifikáciu portfólia a zároveň umožňuje dosiahnuť vyšší výnos.
To, že doplnkové fondy výkonnosťou zaostávajú, dokazuje aj porovnanie so zmiešanými či strešnými podielovými fondmi. Zmiešané fondy s podobnými investičnými stratégiami (časť majetku zainvestovaná v slovenských dlhopisoch, časť v celosvetových akciách) vykázali v uplynulom roku zisky vyše
3 %. Ešte lepšie sú na tom fondy fondov. Robiť uzávery na základe jedného roku, vzhľadom na to, že dôchodkové sporenie je záležitosť desiatich a viac rokov, ešte nie je namieste. Slabá výkonnosť v porovnaní s inými sporiacimi produktmi však ukazujú, že príspevok zamestnávateľa je zatiaľ jediná výhoda tretieho piliera.
Poplatky
Doplnkové dôchodkové sporenie má v zákone stanovené maximálne výšky poplatkov. Za správu majetku sú to 3 %, za zrušenie najviac 20 % a za prestup ku konkurencii v prvých rokoch 5 %, po troch rokoch 1 %. Aké sú skutočné poplatky? Maximálny poplatok za správu si účtuje iba ING. Táto spoločnosť na druhej strane neobmedzuje svojich klientov pri rušení sporenia. Za odstup po troch rokoch sporenia si vypýta iba polovicu toho, čo by mohla a čo si pýtajú jej konkurenti. Za prestup si všetky spoločnosti pýtajú rovnako, a to maximálne možné výšky poplatkov.
Doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam výnosy z poplatkov za prestup či odstúpenie vysoké zisky neprinášajú. Podľa jednotlivých hráčov na trhu sa zmena správcu či rušenie sporenia vo veľkom nevyužíva. Klient môže mať uzatvorené zmluvy s viacerými spoločnosťami, takže pokiaľ je rozhodnutý sporiť si v inej spoločnosti, využije skôr túto možnosť. Doplnkové dôchodkové spoločnosti odôvodňujú výšku správcovského poplatku svojimi nákladmi a o znižovaní odplát vo fondoch nerátajú.
V porovnaní s podielovými fondmi je poplatok za správu doplnkových fondov vysoký. Najvyššie poplatky za správu nájdeme pri akciových fondoch. Najdrahší akciový podielový fond si pýta za správu 3,36 % ročne, pričom 70 % všetkých akciových podielových fondov má tento poplatok pod 2 % ročne. Vstupný poplatok je nanajvýš 5 %, ktorý sa platí pri investovaní. Čím dlhší investičný horizont, tým je tento poplatok prepočítaný na jeden rok nižší. Doplnkové fondy vstupné poplatky nestrhávajú. Ak sa vezme do úvahy minimálne desaťročný horizont doplnkového dôchodkového sporenia, tretí pilier je pri súčasnom nastavení poplatkovo drahší ako sporenie do podielových fondov. Pre klienta je napriek tomu zaujímavejší, pretože mu naň prispieva zamestnávateľ. Príspevok zamestnávateľa vykrýva straty spôsobené nielen kapitálovým trhom, ale aj platením poplatkov.
Priemerné hodnoty
Príspevok zamestnávateľa nie je v každej firme rovnaký. Zamestnávatelia ponúkajú svojim zamestnancom rôzne schémy. Buď prispievajú rovnakou sumou, alebo iba fixné percento bez ohľadu na výšku príspevku zamestnanca, alebo výšku príspevku odvodzujú od pracovnej pozície zamestnanca. Priemerný príspevok zamestnávateľa sa pohybuje okolo hodnoty 500 Sk, príspevok zamestnanca niekoľkými korunami prevyšuje 400 Sk.
Daňové výhody pre sporiace produkty na takej istej úrovni ako doplnkové dôchodkové sporenie si mohli iba jeden rok užiť aj bankové sporiace produkty, podielové fondy a životné poistenie. Aj tých dvanásť mesiacov však presvedčilo viaceré firmy, že príspevok je silným motivačným faktorom a ponechali ho, aj keď si ho nemôžu uplatniť ako daňový štít. Pri rušení daňových výhod mnohých zarazilo, že štát zrušil ten odpočet, ktorý mu neznižoval príjmy z daní a ponechal práve ten, ktorý štátny rozpočet ochudobňuje. Odpočítateľná položka 12 000 Sk ročne daňovú povinnosť znižuje, kým príspevok zamestnávateľa nie. Príspevok od zamestnávateľa je príjem zamestnanca, ktorý sa automaticky zdaňuje. Na čom v tomto prípade zamestnávateľ šetrí, sú odvodové povinnosti.
Pre koho je doplnkové
sporenie výhodné
Doplnkové dôchodkové sporenie má v tomto období jedinú výhodu, a to príspevok zamestnávateľa. Ak si chce človek šetriť na dôchodok sám, má viacero možností. Podielové fondy, životné poistenie, doplnkové dôchodkové sporenie a účelové sporenia bánk či obchodníkov s cennými papiermi. Ak ide sporiteľovi o výnos, tak najvýnosnejšie z dlhodobého horizontu sú akciové podielové fondy, treba si však uvedomiť, že tieto aktíva majú aj najvyššiu volatilitu výnosov. Ak chce byť zabezpečený aj pre neočakávané udalosti, môže využiť životné poistenie. A ak mu je zamestnávateľ ochotný prispievať, tak doplnkové dôchodkové sporenie. Optimálna je vždy kombinácia. Teda maximalizovať zamestnávateľský príspevok do doplnkového sporenia a ak to príjmy dovoľujú investovať aj do podielových fondov alebo životného poistenia a uplatniť si odpočítateľnú daňovú položku do výšky 12 000 Sk ročne.
Pavel Škriniar
Časopis Investor
