Ak človek vlastní byt v Bratislave alebo Košiciach, je teoreticky milionárom. Prakticky sa ním stane, až keď strechu nad hlavou predá. Nie je to však len o nehnuteľnostiach či kráľovských zárobkoch. Disponibilný zostatok na účte so šiestimi nulami sa dá aj nasporiť. Chce to len čas, správny výber investičných nástrojov a pravidelné investície.

Aj keď životná úroveň obyvateľov Slovenska neustále rastie, rodinný rozpočet väčšiny Slovákov je stále dosť napätý. I na-

priek tomu nie je správne, ak človek každý mesiac vyžmýka svoj bežný až na nulu. Alebo v horšom prípade zotrváva v neustálom mínuse. A to bez ohľadu na výšku jeho príjmov. Zvyčajne je to otázkou psychológie. Míňam, lebo ešte stále mám z čoho. Najjednoduchším spôsobom ako sa tomu vyhnúť je zriadenie zberného účtu, na ktorý si človek prevedie časť výplaty hneď po jej pripísaní na bežný účet. Prípadne si založí sporenie, na ktoré sa mu budú príspevky prevádzať automaticky.

Sporenie

Po vytvorení finančnej rezervy na nepredvídané výdavky by mal začať človek aj pravidelne investovať, aby si vytvoril kapitál. Výška sumy určenej na zhodnocovanie je individuálna. Ideálne je sporiť minimálne desatinu čistého mesačného príjmu. Človek s priemernou mzdou (na Slovensku za minulý rok 18 761 korún), by tak mal zvládnuť približne 1500 korún mesačne. Pri takomto sporení je však pomerne ťažké stať sa milionárom, aj keď nie nereálne. A ako dlho to môže trvať? To závisí od zhodnotenia.

Zhodnotenie

Okrem odkladanej sumy a času sporenia je však rozhodujúci aj typ investície a zhodnotenie, ktoré mu táto investícia dokáže poskytnúť. Z dlhodobého horizontu dokáže peňažný trh prinášať priemerné zhodnotenie okolo dvoch až troch percent ročne. Pri dlhopisových fondoch je reálne počítať s dlhodobým priemerom okolo troch až piatich percent ročne. A akciové investície dokážu zarobiť v priemere šesť až 10 percent ročne.

História je priaznivejšia

História kapitálového trhu na Slovensku nie je dostatočne dlhá a ani jeho fungovanie nie je na toľko štandardné, aby sme mohli brať jeho príklad ako smerodajný. Preto je lepšie

siahnuť po výsledkoch trhov vyspelých krajín. V ich prípade história ukazuje, že za posledných 20 rokov bola ekonomická teória o potenciálnom zhodnotení jednotlivých finančných nástrojov dosť pesimistická.

V priemere totiž americký peňažný trh podľa Kataríny Antoničovej, portfólio manažérky Investičnej a Dôchodkovej, správcovskej spoločnosti, zarobil približne päť percent ročne. Dolárové dlhopisy investorom vyniesli okolo šiestich percent ročne. Na európskych akciách zarobili investori v priemere 11 percent ročne a americké akcie sa za posledných 20 rokov každý rok v priemere zhodnotili

o 15 percent.

Príklad

Vychádzajúc z teórie aj praxe, zvolili sme tri scenáre. V najpesimistickejšom očakávame priemerné trojpercentné zhodnotenie investície ročne, čo by mohlo zodpovedať zmiešanému peňažno-dlhopisovému portfóliu. Ako druhý príklad sme pripravili priemerné ročné zhodnotenie päť percent, reálne pre zmiešané dlhopisovo akciové portfólio. A posledná, najdynamickejšia investícia by mala byť čisto ak-ciová. Pri nej sa dá očakávať pomerne veľké kolísanie výkonnosti. Z dlhodobého hľadiska však dokáže reálne dosiahnuť priemer zhodnotenia desať percent ročne.

Príspevky

Okrem modelového zhodnotenia sme stanovili aj tri alternatívy výšky sporenia. V prvom prípade pôjde o klienta, ktorý zarábal v minulom roku priemernú mesačnú mzdu v národnom hospodárstve a rozhodol sa usporiť približne 10 percent svojho čistého mesačného príjmu. Sporiť teda bude 1500 korún mesačne. Druhou možnosťou môže byť manželský pár, ktorý má spolu vyššie príjmy, a preto sa rozhodli spoločne odkladať 3000 korún mesačne. Poslednou alternatívou bude bonitnejší

klient, ktorý si chce bezúčelovo odkladať 5000 korún mesačne.

Inflácia

Hodnota peňazí časom klesá. Preto najmä pri dlhodobom investovaní je potrebné nezabúdať na infláciu a brať miliónové sumy s určitou rezervou. Za milión korún o štyridsať rokov si možno budete môcť kúpiť len polovicu z toho čo dnes.

Dlhodobý odhad rastu spotrebiteľských cien je veľmi náročný. Inflácia totiž súvisí so zodpovedným prístupom politikov k správe štátnych financií a s dobrou menovou politikou centrálnej banky. Naďalej zostáva nepredvídateľným rizikom najmä riziko rastu cien ropy, ktorá môže zrejme najvýraznejšie prehovoriť do budúceho vývoja cien tovarov a služieb, a tým aj do poklesu hodnoty peňazí. Istý tlak môže vytvoriť aj zavedenie eura v našej krajine. "Z dlhodobého hľadiska sa rozvinuté krajiny snažia udržať si infláciu v priemere okolo troch percent ročne, čo je znakom vyspelej ekonomiky," hovorí Antoničová.

Čo hovoria výsledky

Ak by sme počítali s priemernou trojpercentnou infláciou, trojpercentné zhodnotenie ročne by reálne iba udržalo hodnotu peňazí. Klient by sa k miliónu reálne dostal až vtedy, keby ho tam naozaj vložil, čo by pri sporení 1 500 korún mesačne trvalo 56 rokov. Ak nezohľadníme infláciu, hodnota investície spomínaného klienta by presiahla milión v 33. roku sporenia.

Najrýchlejšie - za 10 rokov, by sa k miliónu dostal investor sporiaci 5000 korún mesačne s priemerným výnosom 10 percent ročne. Ak by s takýmto sporením dokázal začať ako 20ročný, pri odchode do dôchodku v 65. roku života by mal na účte viac ako 56 miliónov korún. Je to efekt úrokov z úrokov, ktorý nárast kapitálu v sporení postupne zrýchľuje.

Prečo akcie

Modelové príklady tiež ukazujú dôvod prečo odborníci radia napríklad pri sporení na dôchodok alebo štartovací kapitál pre deti z dlhodobého hľadiska uprednostniť akciové fondy s potenciálom vyššieho priemerného výnosu. Ak totiž rodičia začnú dieťaťu investovať hneď od narodenia do akcií, ktoré zarobia v priemere 10 percent ročne, stačí ukladať 1500 korún mesačne na to, aby mu v 20. roku života dokázali poskytnúť napríklad na bývanie vyše 1,1 milióna korún.

Konzervatívny prístup k investovaniu síce môže byť bezpečnejší. Z krátkodobého hľadiska peňažný trh a dlhopisy nepod-liehajú takým výkyvom, aké sú časté na akciových trhoch. No ak sa človek chce finančne zabezpečiť do budúcnosti, rizikom nie sú len krátkodobé straty, ale hlavne to, že sa mu nepodarí nasporiť dosť peňazí na to, aby si splnil svoj cieľ. Z tohto pohľadu je najhoršou alternatívou nesporiť, resp. držať všetky úspory na nízko úročenom účte v banke, kde nezarábajú.

Peter Világi

www.mfc.sk