Inliny či kolieskové korčule, nie sú posledným výstrelkom módy. Masovo sa síce rozšírili až v posledných rokoch, za sebou však už majú mnohé jubileá. Prvé kolieskové korčule s kolieskami v jednom rade za sebou si dal vo Francúzsku patentovať Monsieur Petibledin už v roku 1819. Skelet vyrobil z dreveného rámu, ktorý sa dal pripevniť na spodok topánky. Vybavil ho dvoma až štyrmi kolieskami. Prvenstvo si však aj tak vydobyl neznámy Holanďan na konci 17. storočia. Ten chcel jednoducho napodobniť korčuľovanie na ľade po rozsiahlych zamrznutých holandských kanáloch a pripevnením koliesok na topánku vznikla jednoduchá náhrada.
Štafetu prebrala Amerika
Američan James Plimpton trochu obmenil dizajn korčúľ a namiesto za sebou, umiestnil kolieska do štvorca. Tak vznikla ďalšia verzia korčúľ, takzvané quad skates. Pred prvou svetovou vojnou vznikali v USA celé štadióny pre korčuliarov na kolieskach. Na otvorenie korčuliarskeho kolosea v Chicagu prišlo v roku 1902 jazdiť viac ako sedemtisíc ľudí. Korčule sa objavili aj na filmovom plátne. Vo filme The roles scates craze sa po uliciach preháňali korčuliari s cylindrami, oblečení v duchu doby začiatku minulého storočia. O čosi neskôr, v roku 1908, otvorili pre korčuliarov okruh v Madison Square Garden v New Yorku. Šport si získal takú popularitu, že po Európe i Amerike začali vyrastať stovky štadiónov a korčuľovanie sa natrvalo udomácnilo v spoločnosti.
Zmena prišla s Rollerbladom
Druhý boom kolieskového korčuľovania nastal koncom sedemdesiatych rokov snúbením diska a roller skatingu. Na svete vznikli tisíce korčuliarskych disko, Hollywood vo veľkom produkoval korčuliarske filmy.
Na vlne popularity sa zviezli dvaja bratia, Scott a Brennan Olsonovci, hokejisti žijúci v Minneapolise v Minnesote. Olsonovci oprášili starý dizajn inlinových korčulí a definitívne zavrhli páry paralelných koliesok Jamesa Plimptona. Použili vtedajší hit, polyuretánové kolieska, ktoré namontovali na topánky z korčúľ na ľad. V roku 1983 bratia založili spoločnosť Rollerblade, ktorá neskôr prakticky zosobňovala samotné korčuľovanie. Termín rollerblading zľudovel a dnes je synonymom pojmu inline skating. Bratia Olsonovci firmu predali a korčule sa začali vyrábať masovo. Po veľkom úspechu Rollerblade Lightning TRS sa objavili firmy ako Ultra Wheels, Oxygen, K2 a ostatné s vlastnými modelmi. Medzi najobľúbenejšie typy dnes patria okrem Rollerbladov korčule Salomon, Fila, Roces či K2.
Deväťdesiate roky to definitívne roztočili
Posledné veľké zmeny prišli v deväťdesiatych rokoch. Začiatkom dekády kúpila polovicu firmy Rollerblade Nordica a korčule tak začlenil do svojho celosvetového impéria Benneton. Firma rozbehla celosvetovú masovú výrobu korčúľ. Od deväťdesiateho tretieho roku zabezpečuje svoje korčule brzdou ABT (Active Brake Technology). Brzda je pripevnená na zadnej časti korčule, pričom jazdec musí natiahnuť nohu dopredu, aby zastavil. Brzdy predstavujú snáď poslednú radikálnu zmenu, ktorou od osemdesiatych rokov korčule prešli. Ich vzhľad ostal, menili sa iba použité materiály, vidlice, kolieska a topánky. V tomto desaťročí tiež vstúpili na trh špecializované časopisy (americký magazín Inline). Zanietení korčuliari organizovali prvé preteky, ktoré sa neskôr rozdelili na divízie quad a inline skates. Časom vznikli disciplíny ako freestyle slalom, speedslalom, rollerdancing, speedskating a iné.
Už pred desiatimi rokmi sa v tomto biznise otočila prvá miliarda dolárov, dnes sú zisky oveľa väčšie a stále rýchlo stúpajú.
