Žilinský futbal to nie je iba kvalitný a vyvážený káder s dobrým trénerom. Stredoslovenský klub vytiahol na vrchol systém, ktorý sa nikdy nerodí ľahko. Niekedy aj nesympaticky. Žilinčania pri troch tituloch v rokoch 2002 - 2004 menili počas sezóny trénerov, až v tejto sezóne natrafili na akurátnu súhru. „Tréner Vrba nám ušil herný systém na mieru. Útočný, účelný i na pobavenie diváka. Sme kolektív, v ktorom sa nikto nevyvyšuje. Tréner zapadol medzi hráčov, akoby bol jedným z nás. Samozrejme, má rešpekt, ale zažartuje si s nami. Večne sa usmieva. Nie posmešne, tak správne potmehúdsky,“ hľadal výstižnú charakteristiku útočník Stanislav Šesták, jeden z viacerých výborných strelcov tímu, slovenský reprezentant.
Myšlienková zhoda
Pôsobenie trénera, ktorý sa stretne s hráčmi rovnakého myšlienkového razenia, môže byť vec náhody, väčšinou sa však taký stav tvorí. „Tento titul sme získali ľahko. Hoci nás model s odratávaním bodov po jesennej časti súťaže v prvom momente poriadne naštval, práve zlý systém, na ktorý sme najviac doplatili my, nás neskôr neskutočne stmelil. Prehry sme vždy správne strávili. V tom je veľkosť trénera Vrbu, ako nám vracal elán. Úvod nebol bohvieaký, ligu sme začali prehrou v Banskej Bystrici. V auguste sme neuspeli na pôde nášho najväčšieho konkurenta v Petržalke s Artmediou. Potom sme prehrali až koncom minulého mesiaca v Bratislave so Slovanom. Varovanie, hop, ešte nie sme majstri. Vzápätí sme doma rozdrvili Artmediu 6:1,“ hovoril stredopoliar Zdeno Štrba, ďalší reprezentant, kapitán tímu a trojnásobný majster.
Starostlivo zložená mozaika
Žilinský káder má formu mozaiky. Skúsenosť Porázika, Štrbu, Leitnera. Napokon i brankára Kuciaka, hoci má len 22 rokov, práve včera ich oslávil, ale bol pri všetkých štyroch tituloch, aj keď sprvoti ako náhradník. MŠK angažoval slovenských hráčov v najlepšom futbalovom veku, ktorých z nášho pohľadu možno považovať za esá. Tak prišli napríklad Šesták, Štyvár, Nemec, Jež. Českí legionári Vomáčka a Devátý, Slovinec Vršič neboli žiadne nápadné nákupy. Žilina má však aj svojich odchovancov. Obrancovia Pekarík (20) a Hubočan (21) sú veľké nádeje.
Slovenský reprezentačný tréner Ján Kocian dávnejšie vymenoval kluby, ktoré robia futbal tak dobre, aby si získali diváka - Žilina a Dubnica. Okolie žilinského štadióna je momentálne staveniskom. Klub buduje športovisko spĺňajúce kritériá slušného prostredia pre Ligu majstrov, prípadne i reprezentačné stretnutia.
Zlepšenia v prospech diváka sú rovnakou prioritou ako dobrá hra. Na príprave Žilinčanov sa podieľajú najlepší slovenskí odborníci z oblasti kondičnej prípravy a regenerácie. Komunikačná ochota i otvorenosť popredných funkcionárov klubu tiež dotvára majstrovský systém.
Slávna tradícia
Žilina bola v Československu dlho váženým mužstvom. Patrí k tradičným klubom, hoci bola v tieni Slovana a Trnavy. Vychovala veľa dobrých hráčov. Stačí pripomenúť štvorgeneračnú líniu skutočných legiend a hviezd.
Útočníka Emila Pažického, ktorý hral na MS 1954, o rok bol v bratislavskom Slovane majstrom i kráľom ligových strelcov. Stredného obrancu Alexandra Horvátha. Ten v roku 1969 zasa zdvihol nad hlavu slávny PVP, bol kapitánom Slovana. Kanoniera pražskej Sparty Stanislava Grigu, ktorý dal 137 ligových gólov. A Mareka Mintála, kráľa strelcov bundesligy spred dvoch rokov.
Aj v týchto súvislostiach - Žilina nie je majstrom náhodou.
