Tradične po slovansky, chlebom a soľou privítal bieloruský prezident Alexander Lukašenko svojho iránskeho kolegu Mahmúda Ahmadínedžáda. Ten pricestoval včera do Bieloruska na dvojdňovú návštevu.
Spriaznení vládcovia
Hneď na začiatku zdôraznili svoje vzájomné dobré vzťahy. „Považujem vás za jedného z mojich najlepších priateľov,“ povedal podľa bieloruskej agentúry Telegraf Ahmadínedžád Lukašenkovi, ktorý mu to hneď opätoval: „váš skorý príchod do Bieloruska po mojej návšteve Teheránu hovorí o tom , že naše vzťahy sú veľmi dobré a tesné.“
Lukašenko, ktorý navštívil Teherán vlani, si podobne ako Ahmadínedžád destinácie svojich návštev veľmi vyberať nemôže. V Európskej únii aj Spojených štátoch sú obidvaja personou non grata. Okrem medzinárodnej izolácie, s ktorou majú veľmi dobré skúsenosti, ich spája aj rovnaký – antiamerický pohľad na svet.
Kým Západ považuje Lukašenka za posledného diktátora Európy, Ahmadínedžádovi zase vyčítajú jeho neoblomnosť v jadrovom programe a podporu teroristických organizácií.
Lukašenko, ktorý by po problémoch s Ruskom, ktoré už aj Bielorusku zdraželo svoje energetické suroviny, hľadá alernatívu v podobu spriaznených krajín ako Irán či Venezula, ktorej prezident Hugo Chávez bol tiež v Bielorusku nedávno na návšteve.
Na poslednej návšteve Iránu aj hlasovaní v OSN Lukašenko obhajoval iránsky jadrový program a zdá sa, že sa mu to vyplatilo.
Bieloruskí naftári do Iránu
Lukašenko po včerajšom stretnutí s Ahmadínedžádom oznámil, že bieloruskí špecialisti v najbližšom čase začnú ťažiť iránsku ropu a plyn.
Vzájomný obchod s Iránom by chcel Lukašenko zvýšiť o viac ako tisíc percent. Zo súčasných 35 miliónov (za rok 2006) na pol miliardy dolárov. A čo môže mať okrem politickej podpory z bratríčkovania s Bieloruskom Ahmadínedžád? Zbrane a jadro. Minsk má na ne dostatok odborníkov ešte z čias Sovietskeho zväzu.
