BRATISLAVA. Navýšenie miezd podľa požiadaviek štrajkujúcich zdravotníkov by spôsobilo ešte väčšie zadlženie zdravotníctva. Minulý rok bol dlh v zdravotníctve v sume 6,821 miliardy korún. Zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, kde patria aj fakultné nemocnice, mali dlh 4,435 miliardy.
Poslanec za SNS Štefan Zelník je proti celoplošnému zvyšovaniu miezd o tridsať percent. Riešenie problému vidí v individuálnom odmeňovaní za výkon, ktoré by bolo adresnejšie a spravodlivejšie. „Odmeňovanie za výkon by pomohlo pritiahnuť odborníkov, ktorí odchádzajú do zahraničia,“ povedal Zelník. Mária Sabolová si tiež myslí, že v súčasnej situácii nie je možné splniť požiadavky odborárov, aj keď práca zdravotníkov nie je docenená. „Ministerstvo však môže konať tým, že zvýši odvody a dofinancuje výkony,“ povedala Sabolová. Predseda výboru pre zdravotníctvo Viliam Novotný si tiež myslí, že v danej situácii je zvyšovanie miezd nereálne. Súhlasí so Zelníkom, že k lepšiemu ohodnoteniu pomôže diferencované odmeňovanie na základe výkonov a kvality.
Poisťovne problém nevyriešia
Ministerstvo je schopné splniť pôvodné požiadavky do roku 2010. „Reálne je postupné zvyšovanie platov tak, aby sa platy lekárov dostali v roku 2010 na trojnásobok priemernej mzdy a sestier na 1,5–násobok priemernej mzdy,“ povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Silvia Balázsiková. Riešenie ministerstvo nekonkretizovalo.
Minister zdravotníctva Ivan Valentovič si myslí, že zvýšiť platy by mohli aj zdravotné poisťovne. Tie to odmietajú. „My uhrádzame dohodnutý rozsah zdravotnej starostlivosti. Výška platov je v kompetencii príslušného zdravotného zariadenia, koľko peňazí na ne vyčlení,“ povedala hovorkyňa najväčšej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Balážová.
Eduard Kováč, výkonný riaditeľ Združenia zdravotných poisťovní, ktoré zastrešuje štyri súkromné zdravotné poisťovne, tvrdí, že zvýšenie platov nie sú poisťovne schopné riešiť navyšovaním platieb nemocniciam z viacerých dôvodov. „Poisťovne uzatvárajú zmluvy zo zákona na 12 mesiacov, ktoré v priemere platia až do apríla 2008. Zároveň sa skončili zvýšené platby za poistencov štátu,“ povedal Kováč.
Juraj Karpiš z inštitútu INESS si tiež myslí, že pri súčasných zdrojoch v zdravotníctve je zvyšovanie nereálne. „Tieto otázky by sa nemali riešiť centrálne. Práve preto prebehla decentralizácia, aby mali vyššie právomoci manažéri nemocníc,“ povedal Karpiš. Problém by mali riešiť zriaďovatelia nemocníc.
Asociácie odmietajú zvyšovanie
Zdravotnícke odborové organizácie sa majú v piatok stretnúť so zástupcami Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) a Asociáciou fakultných nemocníc (AFN). Predsedovia asociácií naznačujú, že 30–percentné navýšenie nie je reálne. Majú však pripravené „korektné ponuky“.
Zvýšenie o 20 percent, ktoré je vo vyššej kolektívnej zmluve, bolo už podľa prezidenta AFN Jaroslava Šajtyho splnené. „Musíme vychádzať z reálnych ekonomických možností. Chceme zvýšiť platy, ale nie na úkor zadlžovania nemocníc,“ povedal Šajty.
Asociácia nemocníc Slovenska, ktorá združuje 55 nemocníc, vie ponúknuť zdravotníkom maximálne desaťpercentné navýšenie platov. Prezident ANS Marián Petko pripomína, že nemocnice, ktoré sú neziskovými organizáciami, by sa v prípade rastu miezd zadlžovali a dostali by sa do konkurzu.
Odborári adresovali svoje požiadavky priamo predsedovi vlády Robertovi Ficovi. Na odpoveď premiéra stále čakajú. Nový predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva (SOZ) Anton Szalay povedal, že sú ochotní čakať do 15. júna.
Zástupcovia SOZ a Lekárske odborové združenie sa mali stretnúť včera a dohodnúť sa na spoločných postupoch a požiadavkách.
