BRATISLAVA. Maturity síce prešli zmenou, ale ich podstata zostala rovnaká. Poradca ministra školstva Miron Zelina hovorí, že skúšky sa viac zameriavajú na pamäť a pochopenie učiva a sem-tam na jeho využitie v praxi. Vôbec sa podľa neho nemyslí na tvorivosť a kritické myslenie.
Práve to by sa podľa Zelinu malo zmeniť, rovnako ako celková funkcia maturít. „Zabúda sa na jednu z hlavných funkcií – vytvorenie konkurencie medzi školami.“ Výsledky škôl sa majú zverejniť. Rebríček by mal riaditeľov nútiť zamyslieť sa, ako dopadli a prečo.
Analytička Konzervatívneho inštitútu Zuzana Humajová hovorí o iných zmenách. Nová maturita predbehla obsahovú reformu, čo bolo podľa nej nezodpovedné. Zmeniť vraj treba obsah aj štýl vyučovania. Žiaci podľa nej očakávajú väčší priestor na prípravu a viac možností sústrediť sa na vybrané predmety. Žiadajú aj redukciu učiva, ktoré musia ovládať. Učitelia by zase privítali jasné legislatívne pravidlá a metodickú pomoc. Želajú si aj viac priestoru na prácu so žiakmi.
Zelina si myslí, že vedomosti maturantov sú priemerné. Dobré sú len z toho, z čoho majú skúšky. Hoci výsledky tohtoročnej externej maturity naznačujú, že študenti sú lepší ako vlani, rezort nesúhlasí, lebo porovnanie nie je objektívne. Maturujú iní žiaci a píšu iné testy.
Matematika A úroveň dopadla priemerne o 5 percent lepšie ako vlani. Maturanti dosiahli 65,4 percenta. V B úrovni je to 58,6, čo je rozdiel asi 2 percentá. Ešte väčší skok je pri angličtine A úrovne, kde je nárast zo 77,9 percenta na 83,3. Len 0,2 percenta je pri B úrovni, kde je priemerný výsledok 58,6 percenta. Nemčina bola lepšia pri A úrovni, kde zmaturovali študenti na 78,6 percenta. V B úrovni zaostali s priemerom 52 percent oproti vlaňajšku o dve percentá.
Autor: vev
