Petruška Šustrová budila rešpekt ako včelia kráľovná. Občas som zavčas ráno stretával na uliciach pražských Vinohradov jej malé deti. „Ideme po mlieko, u nás sú policajti.“ Deti boli naučené eštebákom zapierať tváre prenasledovaných ľudí, napríklad Ivana „Magora“ Jirousa. (Nechodí k vám, detičky, tento ujo?)
Koncom týždňa na Cisárskej lúke oslavovala s priateľmi šesťdesiatku disidentka, novinárka, prekladateľka a jeden čas aj námestníčka ministra vnútra Jána Langoša. Hrali jej kapely Pod černý vrch a The Velvet Revival. „Darčeky ani kvety mi, prosím, nenoste – to, na čom mi naozaj záleží, ste vy, moji milí.“
Petruške milých ľudí bolo veľa, od Václava Havla cez priateľov z legendárneho Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných, kultové kultúrne postavy ako básnik Zbyněk Hejda až po prešedivené vlasaté máničky. A ich deti, vnúčatá...
To stretnutie bol vlastne úžasný dar od Petrušky pre nás. Jednej mladej režisérke, ktorá utrúsila vetu, že to je panoptikálna zostava, som odtušil: „Nie, to sú len pravdivé tváre.“
Autor: Břetislav Rychlík
