čovej človeka navyše ovanie zvláštna atmosféra. Taká, akú dokáže vyčariť iba umenie, ktoré v tomto priestore umne dotvára nádherný domov.
Hana Vaškovičová žije v rovnakom byte dvadsať rokov - od roku 1985. Celý dom postavili pár rokov predtým, podľa návrhu architekta Palúša a vo svojom čase to bola veľmi moderná tehlová stavba. Aj dnes je osobitá faktom, že vchod stráži bdelý vrátnik. V našich pomeroch nezvyčajné. Odpočinkovú a spoločenskú časť bytu oddeľuje dlhá chodba. Originálne obrazy jej - rovnako ako ostatným častiam bytu - dodávajú zvláštnu atmosféru.
Kuchyňa bola pôvodne spojená s obývačkou, ale majiteľka bytu ju prestavala, aby získala väčší priestor pre obrazy. Inak zostal byt kompozične zachovaný aj s dvoma dôležitými šatníkmi blízko spálne a pribudla jedna (hosťovská) toaleta.
Staré s novými
Hana Vaškovičová má rada staré veci a šikovne ich kombinuje s novými. V jej byte sa vzájomne dopĺňa moderný a funkčnejší nábytok s historickým. Najpodstatnejšou súčasťou bytu sú však obrazy. Bez nich si odborníčka na umenie nedokáže predstaviť nielen svoj domov, ale ani život. Jej domáca zbierka obsahuje diela majstrov 20. a 21. storočia.
"Obklopujem sa nimi aj preto, že som súdna znalkyňa. Veľmi často sa zaoberám falzifikátmi, ktorých je na našom trhu čoraz viac; ich odhaľovanie je podstatnou súčasťou mojej práce. Momentálne je na Slovensku v obehu množstvo kvalitných napodobenín," hovorí Hana Vaškovičová. V tomto byte ich však nenájdete - domáca pani relaxuje radšej medzi originálmi, anglickým, viedenským či herendy porcelánom a dobovým sklom. Niektoré kusy podedila po mame, ktorá bola tiež historička umenia.
V tejto starobratislavskej rodine patrilo pekné stolovanie neodmysliteľne k životnému štýlu, a tak v byte nájdete mnohé krásne drobnôstky. Pretože pani Hana sa vášnivo zaujímala nielen o obrazy, ale aj o porcelán, za uplynulých tridsať rokov nazbierala interesantnú kolekciu.
Kuchyňa - to je ,samozrejme, praktická moderná linka aj s umývačkou riadu. Táto kuchyňa však vybočuje spomedzi ostatných; jej steny zdobia police so zbierkou anglického porcelánu zo začiatku dvadsiateho storočia. A techniku aj tu zjemňujú obrazy, v tejto miestnosti sú to diela Stana Černého a Marcela Haščiča, ktorí patria do generácie výtvarníkov narodených v päťdesiatych rokoch.
Biela koža, biele intarzie
Všade prevažuje biela, pretože pani Vaškovičová uprednostňuje svetlé interiéry a na bielej farbe navyše umelecké diela lepšie vyniknú. Moderná kožená sedačka a nad ňou dielo Ernesta Zmetáka pripomína domácej pani výstavu, ktorú kedysi zorganizovala tomuto svojmu priateľovi. Vlastný modrý portrét od Rudolfa Filu dostala od autora k svojim krúhlym narodeninám, galéria pokračuje dvoma dielami Vincenta Hložníka.
Secesná čierna lakovaná komoda s bielymi intarziami, ktorá tvorí s dámskym písacím stolíkom a stoličkou komplet sa s modernou sedačkou nebije. Tieto krásne kúsky dobového nábytku získala pani Vaškovičová začiatkom deväťdesiatych rokov v Košiciach. Zariadenie priestrannej slnečnej izby dopĺňajú dve talianske vitríny plné vzácneho porcelánu a jemnulinkého skla z tridsiatych rokov.
Zaujímavá je aj ručne maľovaná lampa z rovnakého obdobia. Je to veľmi pekný historický kúsok, ktorý pochádza zrejme z lepšej bratislavskej domácnosti a k svojej súčasnej majiteľke sa dostal zo starožitníctva. Domáca pani rada experimentuje a preto si niekedy zájde do bratislavských, pražských, ale aj budapeštianskych alebo viedenských starožitníctiev.
No k dobovému obrazu v mohutnom zlatom ráme má pani Hana osobitý vzťah. "Pochádza z tridsiatych rokov a namaľovala ho olejom na drevo moja kolegyňa Alžbeta Güntherová-Meyerová," vysvetľuje.
Okrem umenia sú práve rastliny - kaktusy a orchidey - veľkou záľubou Hany Vaškovičovej. Interiéru dodávajú život a ozdravujú ho svojou energiou. V obývačke je ich miesto na rozšírenom mramorovom parapete. Gramofón pripomínajúci časy našich starých materí je plný dierkovaných oceľových platní a hoci ho vyrobili v roku 1926, funguje dodnes.
Z obývačky sa dá voľne prejsť do pracovne, ktorá opäť dokazuje, že cit pre krásu a umenie sa nevylučuje s praktickosťou. Dve knižnice chránia pred prachom posuvné sklenené steny. Na stenách sú opäť obrazy - Zmeták, Ilavský, Laluha, Nevan, Hložník, Paštéka. Pracovný stôl s plastikou gladiátora v tejto miestnosti pochádza z roku 1880.
Báseň v ráme
Rovnako v spálni sa snúbi užitočnosť s umením. Priestoru ladenému do bielych a béžových tónov dominuje rustikálna manželská posteľ z dubového dreva. Pohľad kúsok ďalej, a sme v inom svete - na podlahe stojí stacionárny bicykel a dvaja nemí sluhovia, praktické vešiaky na šaty. A na stenách opäť obrazy k Zmetákovi a Paštékovi pribudli originály Jána Mudrocha, Janka Alexyho či Viliama Chmela. Pôvodný text - básnička Jána Raka písaná vlastnou rukou sa tiež ocitla v ráme na stene.
A znova skok do a prítomnosti - pretože letá bývajú v meste horúce, pribudla pred pár rokmi do bytu klimatizácia. Pri rekonštrukcii sa zmenil aj vzhľad kúpeľne. Masážna vaňa je v nej umiestnená šikmo a jej doplnkom je sklenená posúvacia stena. Béžové keramické obkladačky a sanitárna keramika sú špeciálne aj tým, že sa na nich nezachytávajú vodné kvapky.
Pani Vaškovičová sa nikdy nebála skombinovať staré s novým. Takýto trend zariaďovania bytov a domov je zatiaľ veľmi obľúbený najmä vo Francúzsku a v Spojených štátoch. Človek však pri ňom potrebuje istú dávku citu a zmyslu pre kontrasty. Aby dokázal priestor zdynamizovať, zdramatizovať, ale zároveň ho aj zútulniť.
Hana Vaškovičová je historička umenia v slobodnom povolaní a súdna znalkyňa pre oblasť moderného umenia. Vyštudovala dejiny umenia na FF UK v Bratislave, potom pracovala na Umenovednom ústave SAV, kde sa venovala maliarstvu 20. storočia. Ako kurátorka pripravuje výstavy pre Galériu mesta Bratislavy, naposledy pripravila expozíciu Ernest Zmeták - 50 rokov obrazov o Bratislave a Gauguin, Štefánik a Tahiti. V súčasnosti kurátorsky pripravuje výstavu o neznámych dielach Kolomana Sokola pre Múzeum Jána Cikkera v Bratislave.
