HEJCE. Slzy zármutku sprevádzali v sobotu odhalenie pamätníka obetiam najväčšej tragédie slovenskej armády v maďarskej obci Hejce. V parku malebnej dedinky vyrástli štyri šesťmetrové pahýle stromov z bronzu. Pomedzi ne padá človek vyrovnaný s osudom. Okolo leží jedenásť žulových kameňov z Vysokých Tatier. Sú na nich vytesané mená obetí nešťastia z januára 2006.
O výstavbe monumentu rozhodlo zastupiteľstvo v Hejciach deň po havárii. „Miesto tragédie je ťažko prístupné. Preto sme sa rozhodli postaviť pamätník nielen na kopci, ale aj v dedine. Aby si každý mohol uctiť pamiatku slovenských vojakov,“ hovorí starosta obce Géza Rohály.
Zastupiteľstvo udelilo obetiam čestné občianstvo, vojaci sa in memoriam stali aj čestnými príslušníkmi maďarskej armády.
Cesta na kopec Borsó trvá nákladným autom štyridsať minút. Vojenské tatrovky a terénne autá vyviezli na miesto havárie pozostalých a hostí. Skosené koruny stromov s obhorenou kôrou, korene vyvrátených mohutných bukov a smrekov, skala pamätníka a štyridsaťdva drevených stĺpov sú svedkami nešťastia.
„Stačilo, aby leteli o pár metrov vyššie a všetci mohli žiť,“ rozmýšľa dojatý otec nadrotmajstra Daniela Gumenického. Mame sa kotúľajú slzy po tvári: „Bol dvakrát v Kosove. Prežil tam aj nepokoje. A skončil pár kilometrov od domova.“
Sviečky za kamarátov na kopci a pri pamätníku v Hejciach zapálil aj Martin Farkaš. Jediný prežil. „Keď to všetko vidím, mám zmiešané pocity. Dodnes nechápem, ako sa to mohlo stať, a prečo práve ja som prežil. Sedel som vzadu spolu s ostatnými...“
K výsledkom vyšetrovania sa nechce vyjadriť: „Videl som vyšetrovací spis. Myslím si, že vyšetrovatelia odviedli profesionálnu prácu. Neostáva mi nič iné, len závery rešpektovať.“
