rátane mňa) obvykle nenesú mimoriadne zaujímavé informácie.
Často sa stretávam s nie príliš lichotivými názormi na zákon o ochrane osobných údajov, či vôbec potrebu ochrany údajov. Obvyklý argument je: „Čo by už niekto vyčítal z mojich osobných údajov, na čo by to komu bolo?“ Súhlasím, osobné údaje väčšiny ľudí (vrátane mňa) obvykle nenesú mimoriadne zaujímavé informácie.
Je teda zbytočné chrániť ich? Nie, ak otázku položíme lepšie: Čo (zlé) sa dá s našimi osobnými údajmi urobiť?
Predstavme si situáciu, keď sa na banku niekto obráti so žiadosťou o úver. V rámci banky môže existovať niečo ako „zoznam neželaných“ zákazníkov - pre poskytnutie úveru sú to napríklad ľudia so zlou históriou splácania. Ak sa žiadateľove inak bezvýznamné údaje vyskytnú v zozname, je veľmi pravdepodobné, že jeho žiadosť bude zamietnutá, a on sa ani nedozvie dôvod.
Nejde o fiktívnu situáciu – rozprával som sa s človekom, ktorému sa presne to stalo. Jeho žiadosť o úver bola zamietnutá preto, že iná banka, ktorej klientom nikdy nebol, viedla jeho meno v zozname „neželaných“. Nie je jasné, ako sa jeho údaje dostali do systému onej banky (viem si predstaviť aspoň dve možnosti – buď ich tam vložil niekto, kto mu chcel narobiť problémy, alebo dodávateľ systému použil ako testovacie dáta údaje z inej databázy a poriadne za sebou „neupratal“). Dosiahnuť nápravu nie je vôbec jednoduché. A tak namiesto čerpania úveru míňa svoj čas a energiu na riešenie dôsledkov toho, že ktosi neznámy „len použil“ jeho údaje.
To však nie je jediný spôsob, ako sa dá zneužiť znalosť niekoho osobných údajov. V USA už zaznamenali pokusy o vydieranie, pri ktorých znalosť osobných údajov obete pomáha pri jej „presviedčaní“. Dostanete e-mail, ktorého odosielateľom je údajne profesionálny násilník, ktorého si niekto najal, aby sa s vami „porátal“. On je však ochotný, pochopiteľne, za istú sumu, sa s vami dohodnúť. Aby to bolo presvedčivejšie, pridá zopár detailov, ktoré majú ukázať, že vás sleduje: „Si zamestnaný vo firme D, bývaš na tej a tej ulici, tvoja priateľka sa volá X...
Autor: Jozef Vyskoč
