si vtedy. Človek mieni, byrokracia mení.
Doteraz som získal slovenské občianstvo trikrát – bez toho, aby som sa ho čo i len raz vzdal. Prvýkrát to bolo jednoduché – narodil som sa tu. Druhýkrát tiež – požiadal som oň po vzniku Slovenskej republiky. Som teda oficiálnym Slovákom nafurt, myslel som si vtedy. Človek mieni, byrokracia mení.
Som naozaj občan?
V roku 2006 som sa vrátil na Slovensko a chcel som si vybaviť nový pas. Povedali mi, že sa to robí za poplatok a veľmi rýchlo. V pondelok ráno po príchode do Nitry sme sa vybrali na pasové oddelenie polície. Pred dverami nikto, to budeme rýchlo hotoví, pomyslel som si.
Prosím si občiansky preukaz, vraví pani. Nemám, hovorím ja, ale mám slovenský pas, ktorému sa skončila platnosť pred pár mesiacmi a potvrdenie o štátnom občianstve. Pani ma prebila: ten nesmie byť starší ako šesť mesiacov.
Čo teraz? Treba si vybaviť potvrdenie o štátnom občianstve. Pani odbehla niekam von a vrátila sa s ešte väčším tromfom: „Pane, vám pas nemôžeme vydať, ste registrovaný na cudzineckej polícii ako cudzinec!” Odkedy, pýtam sa? Od septembra 2004. No vtedy som mal predsa platný slovensky pas, snažím sa chabo kontrovať. Nuž, menili sa nám dvakrát systémy, niekto asi niečo pomotal. Čo teraz? Skúste zájsť na cudzineckú políciu a vysvetliť im, že nie ste cudzinec. Najprv si však choďte vybaviť to potvrdenie o občianstve, aby vám verili.
V cudzine som vlastne nebol
Prichádzame na krajský úrad po potvrdenie, že som stále občanom tejto republiky. Na to potrebujete potvrdenie o poslednom pobyte! Odkiaľ? Predsa z mestského úradu.
Prosím si potvrdenie o poslednom pobyte, hovorím na mestskom úrade. Pani sa pohrabe v kartičkách: My vás tu stále máme na trvalom pobyte. Aha, tak preto ste mi celé tie roky posielali pozvánky na vojenské cvičenia...
Ako ma teda mohli vyhlásiť za cudzinca, keď som mal trvalý pobyt na Slovensku a platný pas? Pani pokrčí plecami, dáva potvrdenie a pýta si 200–korunový kolok. Keďže som v tejto hre totálny nováčik, kolky nemám, školácka chyba. Na poštu po kolky, naspäť na mestský úrad, a potom s tvrdením zasa na krajský. Školácka chyba číslo dva, na krajskom som sa vopred nespýtal na kolky, takže znova naspäť na poštu.
Vymením kolky za potvrdenie, že som na ďalších šesť mesiacov Slovák. Ide sa nazad na políciu, teraz to bude malina...
Rýchlejší ako počítač
Nebola. Keďže som mal stále trvalý pobyt v Nitre (hoci rodičia dlhé roky neustále posielali úradom žiadosti, aby ho zrušili), potreboval som na vybavenie pasu občiansky preukaz. Takže nazad na mestský úrad odhlásiť sa z trvalého pobytu. Nazad na políciu, ale prichádza ďalší úradnícky tromf: musíte prísť zajtra, keďže ste sa len dnes odhlásili z trvalého pobytu a náš systém to nevezme.
Prišiel som, zaplatil som 4000 korún za 48-hodinový pas. Lúčim sa: tak za dva dni si preň prídem, ok? Pani zaklincovala hru svojím posledným tromfom: to nie sem, musíte ísť do Bratislavy, len tam sa dá vyzdvihnúť. Celkové skóre – byrokracia 4, MZ 0.
Nemal som šancu – profesionáli z jediného pohľadu na mňa vedeli, že majú pred sebou nováčika-amatéra v tejto hre. Ich výkon bol majstrovský, neosobný a z môjho pohľadu obdivuhodný. Ich výhra bola ľahká, totálna a rutinná.
Tentoraz ten krásny bordový pas už určite prepadnúť nenechám.
Autor: Martin Záhorec
