Izraelský balíček základných potravín je o 80 percent drahší ako v západnej Európe.
Hovoria to štatistiky a potvrdzujú účty zo supermarketov. Pritom platy sú tu rovnaké, ak nie nižšie ako v „starej“ Európe. Nečudo, že Izraelčania pristupujú k otázke stravovania ostražito.
Nedá sa rovno povedať, že by na jedle šetrili, či dokonca žgrlošili (to by vyzeralo, že reči o židovskej sporovlivosti nevznikli len tak náhodou), ale radi vyhľadávajú príležitosti, keď sa môžu najesť zadarmo.
A vôbec sa tým netaja.
Robia to na rodinnej aj celospoločenskej úrovni. Obľúbenou a rozšírenou taktikou je, spolu s predsa len nie príliš častou účasťou na svadbách a obriezkach, spoľahlivo fungujúce „vyjedanie“ rodičov.
V našej rodine ju praktikujeme všetci - ja s manželom, aj jeho dve sestry s rodinami.
Sobotné obedy, ktoré sú rovnako dôkazom kuchárskeho talentu môjho svokra, ako aj jeho záľuby v bezuzdnom vyhadzovaní peňazí za nadmerné množstvá jedla, vynecháme málokedy. A skoro nikdy neodmietneme ani svokrine ponuky na to, že nám nabalí niečo „na cestu“.
Spočiatku mi bola hanba vyjedať penzistov, ale postupne som zistila, že to tu robia všetci. Dokonca aj také „deti“, čo si žijú oveľa lepšie ako ich rodičia a na obed by vlastne mali pozývať oni. V Izraeli sa to však nenosí. Ak má niekto rozhadzovať za jedlo, tak sú to rodinní kmeti. Deti si majú šekeliky odkladať na iné položky.
To, že za jedlo sa veľa platí, sa prejavuje aj menšími porciami a šalátovou kamuflážou.
Jednoducho menší kus mäsa, väčší kopec šalátu. Tu tomu hovoria zdravé stravovanie, ale typický Slovák by z takého delikátneho steaku ukrytého v zelenej húštine špenátových a mätových lístkov asi dostal mrcha nemoc.
Od jedu z únavného pátrania po živočíšnych bielkovinách.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
