Lekár, ktorý sa preslávil založením humanitárnej organizácie Lekári bez hraníc, je najväčším Sarkozyho úlovkom. Má bohaté diplomatické skúsenosti a minulosť bojovníka za ľudské práva.
Kým v búrlivom roku 1968 v uliciach Paríža štrajkovali študenti, on pracoval pre Červený kríž v Biafre počas občianskej vojny v Nigérii.
Do vlády ho prvýkrát vytiahol Pierre Bérégovoy v roku 1992, keď mu zveril post ministra zdravotníctva. Svet sa učil vyslovovať jeho meno v roku 1999, keď osemnásť mesiacov ako špeciálny splnomocnenec OSN dozeral na Kosovo. V prezidentských voľbách ako člen Socialistickej strany síce podporoval Ségolene Royalovú, po voľbách však priznal, že Sarkozyho víťazný prejav na neho urobil dojem. Rachida Datiová, Sarkozyho hovorkyňa, vtedy pred kamerami zažartovala, že prechádza k nim.
O dvanásť dní neskôr si potriasli rukami. Kouchner v roku 2003 obhajoval inváziu Američanov do Iraku a vytrvalo poukazuje na porušovanie ľudských práv vo svete. Sarkozy, ktorý chce obnoviť transatlantické vzťahy a postaviť sa k Rusku a Číne oveľa zásadovejšie ako Chirac, v ňom našiel svojho človeka. A socialistom uštedril pred voľbami ťažký úder.
Autor: toh
