Bes a des sa preháňa v SND. Kúsok z neho obsadili alchymisti okolo režiséra Patrika Lančariča a dramatika a dramaturga Petra Pavlaca. Zišli sa z rôznych divadiel. Zrazu to tam vyzerá ako v ozajstnej dielni, kde sa realita občas s dianím na javisku zleje.
O príprave inscenácie rozhodovali do veľkej miery neuchopiteľné faktory: jej tvorcovia mali za neurčitých podmienok na naskúšanie neurčitý čas a priestor, a navyše skúšali hru s podtitulom O pamäti, cez ktorú vstúpili do neznámeho priestoru mozgu.
Režiséra Lančariča téma straty pamäti pohltila. Pavlac z nej už roky robí dizertačnú prácu - príbeh dievčaťa, ktoré stratilo pamäť, napísal dokonca ešte dva roky pred vznikom filmu Goodbye, Lenin! „Už dávno ma zaujíma veda, teória chaosu, kvantová fyzika,“ hovorí autor. „Fascinuje ma človek ako mechanizmus vášní, mozog ako neprebádaný vesmír. Inšpiruje ma práca psychológov, neurovedcov.“
Pavlac vychádza z diagnózy 'organické porušenie mozgu s poruchami pamäti'. Pri nej si človek uvedomí, aké veľmi krehké je vytváranie ľudskej identity. Človek stráca koncept a vedomie samého seba, funguje iba jeho dlhodobá pamäť, zakotvená v minulosti.
Hlavnú postavu stvárňuje žena, a nie náhodou, hoci autorovo rozhodnutie nebolo racionálne. „Pri písaní som mal pocit, že emócie v hre môže stvárniť iba žena. Bolo sa treba hlboko ponoriť.“ Obdobie komunizmu, ktoré ohraničilo pamäť Judit (v podaní herečky Kristíny Turjanovej), spája generáciu Husákových detí, ku ktorým majú herci aj napriek mladšiemu veku blízko. Dnes večer sa vysiela sonda do našej, aj vytesnenej, aj historickej pamäti. A sľubuje sa aj detektívka.
