vždy nájde.
Nie som žiadnou svetlou výnimkou medzi hercami a takmer všetky víkendy mám pracovné. Posledné obdobie som mala naozaj hektické. Ale vôbec mi to neprekáža. A keď cítim, že je toho veľa, tak sa niekam odpeleším.
Keď si to môžem dovoliť, veľmi rada si dlho pospím. A keď mám voľno, okamžite vyrážam von. Nie som žiadny domased. S manželom napríklad vybiehame na pikniky do Sadu Janka Kráľa. Pikniky milujem. Kým sa vytatárime z domu, je už síce obed, ale nech. Nabalíme si košíček alebo si niečo kúpime, polehníme, vyklobásime, najeme sa, niečo si prečítame a ideme domov. Alebo si zahráme petang. Je to taká dôchodcovská hra a pravidlá poriadne ani nevieme, ale hráme to radi.
Ja som schopná aj na tri hodiny zaľahnúť hocikde. Keď som žila v Taliansku, kde som chodila do školy a hrala v divadle, mala som neďaleko park, kam som si chodila cez obed na pár hodín zaľahnúť. Príjemný vzduch a šum hlasov ma príjemne uspávali. Majú tam neuveriteľné množstvo parkov, preto ma dosť mrzí, že u nás je tak málo miest, kde by si mohli ľudia posedieť cez deň na tráve a relaxovať.
Čo určite cez víkendy neriešime, sú klasické víkendové potravinové nákupy. Hromadné akcie ako tisícpäťsto ľudí pri pokladni naozaj nemusím. To sa radšej najeme v nejakej záhradnej reštaurácii.
Veľmi radi sa odpelešíme aj na našu chatu vo Vrútkach. Za dve hodiny sme tam, uvaríme si kotol slepačej polievky, ja sa potom len vyvalím a dočítavam všetky knihy, na ktoré bežne nemám čas. Svietime sviečkami a petrolejkami a vodu nosíme z potoka. Kúrime si drevom, ktoré chlapi narúbu v lete. Dva týždne by som to tam asi nevydržala, ale na víkend je to super relax. Som vášnivá lyžiarka a neďaleko sa dá lyžovať na Martinkách, i keď teraz radšej chodíme do Rakúska na Kaprun. Mám rada všetko, čo je okolo toho- romantické krčmičky, našu prenajatú izbietku. No a tiež chodím veľmi rada do kúpeľov. Ale tam sa až tak často nedostanem, lebo si ich musíte rezervovať v predstihu, čo nie je práve moja silná stránka. Je tam síce dôchodcovská atmosféra, ale milujem rochnenie sa vo vani a masáže, keď sa človek dobre vybahní. Teraz ideme natáčať do Podbanského v Tatrách a tam je jeden hotel, kde robia úžasné masáže.
Rada tiež vybehnem korčuľovať na hrádzu. Dám si slúchadlá na uši a idem. To je pre mňa totálny relax. Skúsila som aj petržalskú stranu, no je tam príliš veľa ľudí. Dosť ma mrzí, že tu nie sú vybudované chodníky pre korčuliarov, ktorými by sa človek prepravil do parku ako v iných veľkomestách. Túto sezónu som však zatiaľ stihla iba vymeniť kolieska, pretože ma postihol akútny slepák. Tak som len smutne pozerala z okna, ako je vonku pekne. Kedysi som aj bicyklovala, ale bicykel mi ukradli. A máme dosť malý byt, do ktorého sa dva bicykle aj tak nezmestia. A začínam so street-danceom. Prihlásila som sa k jednému kamarátovi na súkromné hodiny a už sa na to teším.
Keď som bola študentkou, cez víkend sme sem-tam aj trocha žúrovali. Teraz pomenej, lebo telo chátra a už toľko nevládzeme. Ale milujem kaviarne, niekam večer zájsť a len tak pokecať. Veľa mojich kamarátov už síce opustilo kaviarenský život, ale ja sa priznám, že si ho dosť vychutnávam. Cez víkendy si s manželom radi zájdeme do kina či divadla. Na diskotéku zablúdime iba ak náhodou, ale keď už, rada si zatancujem.
Často si vôbec neuvedomujem, či je víkend, bežný deň alebo štátny sviatok. Teraz sa mimoriadne teším na leto. Milujem ho. Je to taký dvojmesačný víkend, lebo sú divadelné aj televízne prázdniny. V lete vždy rozkvitnem. To je moje obdobie. A keď sa končí, väčšinou na mňa zaľahne ľahká depresia.
(zš)
FOTO - ARCHÍV SME
