"Nelegálny obchod so zvieratami je vo svete tretí najvýnosnejší čierny biznis hneď po drogách a zbraniach," povedal mi pred pár týždňami ochranár Michal Ambros. Záujem o tému ma priviedol k chovateľovi Jurajovi. Veď vieme, taký chovateľ má určite s čiernym obchodom svoje skúsenosti. Človeku zídu na um gangy mafiánov, ktoré pašujú živé tvory v neľudských, či skôr nezvieracích podmienkach.V skutočnosti nie je Juraj, ale volajme ho tak. "Nerád by som vystupoval pod svojím menom," hovorí. "Nie preto, že by som robil čiernoty. Nechcem len, aby sa susedia dozvedeli, že doma chovám stopäťdesiat pavúkov vtáčkarov. Nemuselo by sa im to páčiť."

Pavúčkar

Juraj je mladý, inteligentný, perspektívny, dobre zarábajúci. Vo svojej izbe nemá rozvešané znamenia diabla a nevidíme tu ani žiadne dôkazy duševnej nenormálnosti. Dominuje tu pavúčie sídlisko. V každom z mnohých terárií žije jeden chlpatý obyvateľ a v "sklade potravín" hlasno cvrlikajú svrčky.

Juraj od dvanástich rokov choval plazy a hmyzie potvory, ktoré ľudia zvyčajne za práve sympatické nepovažujú. "Neboli to hneď pavúky. Mal som vážnu arachnofóbiu a postupne, ako som si ju liečil, som si pavúky obľúbil," hovorí a berie do ruky obzvlášť mierumilovného chovanca.

Byť chovateľom pavúkov je možno zvláštna záľuba, ale Juraj určite nerobí nič zlé. Všetky zvieratá (okrem pavúkov chová aj jedného malého hada) má legálne nadobudnuté a stará sa o ne vzorovo. "Mám pocit, že podľa oficiálnych názorov sme my, chovatelia, apriórne hyeny, ktorým ide len o zisk. Čo sa pavúkov týka, niekedy niečo predám, ak sa rozmnožia, ale určite som stále v mínuse. Ja nie som ten, čo chovom zarába, a to platí pre väčšinu chovateľov. Na Slovensku je nás, veľkochovateľov pavúkov, možno desať," hovorí. Juraj "Tak aký čierny obchod?"

Čo je CITES

Obchod so vzácnejšími a vzácnymi druhmi zvierat riadi medzinárodný dohovor, ktorý sa volá CITES. Podľa neho sa s niektorými zvieratami a rastlinami (a ich časťami a výrobkami z nich) nemôže obchodovať vôbec a s niektorými len za špeciálnych podmienok. K podmienkam patria doklady o pôvode. Dohovor je spoločný, zákony si nastavuje každá krajina svoje.

"U nás patrí situácia medzi najprísnejšie v Európe a, žiaľ, často postihuje práve nevinných chovateľov. Občas sme vystavení až šikanovaniu," hovorí Milan, Jurajov starší kolega, ktorý chová plazy a pestuje rastliny. "Je to akoby som si v obchode kúpil chlieb a potom by ma pristavil policajt a ja by som musel dokázať, že som ten chlieb nadobudol legálne. Absurdné je to napríklad v prípade rastlín. Niektoré sa rozmnožujú odrezkami. Z jednej rastliny mám zrazu päť, ale doklad o nadobudnutí mám len k jednej."

Milan spomína aj ďalšie anomálie. Napríklad na Madagaskare sú takmer všetky živočíchy "CITESové". Nemožno ich vyvážať napriek tomu, že lesov dramaticky ubúda a zvieratá hynú. Práve chovatelia by teda mohli v niektorých prípadoch pomôcť zachrániť populáciu. "Zákony skrátka zabúdajú na to, že chovatelia chcú svojim zverencom len dobre. Zdravý rozum niekedy nie je tam, kde sú predpisy. Napríklad pavúk má za svoj život desaťtisíc mladých, jašterica päťsto. Väčšina z nich padne za obeť prirodzeným nepriateľom. Keby to tak nebolo, bol by svet plný jašteríc a pavúkov. Čo sa udeje, keď si niekto zoberie desať kusov domov? Treba sa zaoberať ochranou biotopov, nie znepríjemňovať ľuďom život. Taký orol má za život zopár mladých, to je veľký rozdiel. A pritom nás dávajú do jedného vreca s vykrádačmi hniezd."

Nejde len o CITES-ové zvieratá. "Napríklad modlivka zelená je u nás zákonom chránená. V Petržalke ich bolo veľké množstvo, porasty jej vyhovovali, rozmnožila sa. Keď však začali Petržalku kosiť, populácie začalo ubúdať, pretože kosačky modlivky likvidujú. "Keby mi vletela do izby modlivka a ja by som sa jej ujal, pravdepodobne jej zachránim život. Keby však prišla kontrola, zaplatím za ňu niekoľkotisíc korún pokuty."

Milan na záver spomína príbeh, ktorý hovorí sám za seba. Existuje rastlina Wolemia nobilis z Austrálie. Bola to fosília, známa len zo skamenelín, až kým ju pred pár rokmi neobjavili rásť živú. Len pár kúskov na veľmi malom území. Nikto nepredpokladal, že ešte existuje. Prvé čo urobili bolo, že zaviedli striktnú ochranu územia presného výskytu a dôkladne utajili jeho polohu. Ale vzápätí začali rastlinu masovo množiť. Dnes ju nie je problém kúpiť za pár korún aj na Slovensku - naozaj len pár rokov od jej objavenia.

"Výsledok je, že nikto nemá dôvod ju pašovať a kradnúť a devastovať miesto výskytu. Nič by tým nezískal, prepašovaná by bola omnoho drahšia ako bežne a legálne množená a o tom to celé je, hovorí Milan. "Tí, čo vo veľkom množia plazy a pavúky a iné vzácne a chránené zvieratá, by mali dostať od štátu dotácie a nie ich šikanovať. Zákazmi cena rastlín a živočíchov len stúpa a to motivuje nelegálnu činnosť. Naopak, keď sa živočích dostatočne rozmnoží v zajatí, nie je dôvod rabovať prírodu."

Čierny obchod u nás

Práve pavúky, plazy a obojživelníky sú medzi chovateľmi najrozšírenejšie - málokto má na to, chovať si sibírskeho tigra. "Ten veľký čierny obchod - to spravidla znamená, že si niekto zaobstará zviera bez preukazu pôvodu a prídu mu na to," hovorí Juraj. "Legálne získavanie živočícha je totiž spojené s takou byrokraciou, že sú ľudia, ktorí skrátka zvolia nelegálnu cestu."

Keď človek sleduje zoznam nálezov colníkov za posledné tri roky, väčšina z nich sa týka výrobkov z chránených zvierat alebo mŕtvych, teda preparovaných zvierat, ich častí - od preparovanej hlavy krokodíla po remienky na hodinky z hadej kože, či morské koníky alebo koraly, teda predmety pre zberateľov a suveníry dovolenkárov, ktorí si zoberú z mora pamiatku.

V prípade živých zvierat išlo o niekoľko akcií, pri ktorých chovateľ nevie doložiť preukaz pôvodu. Niektorí takzvaní chovatelia chovajú načierno aj veľmi problematické zvieratá, ako sú jaguár a vlk.

Jedinú organizovanú skupinu, ktorá môže spadať do kategórie "veľké ryby" rozprášili colníci v januári minulý rok. Zadržali štyri osoby (medzi nimi aj jedného colníka), ktorí držali pašované korytnačky a papagáje v hodnote vyše milióna korún. V máji minulý rok polícia na hraniciach zadržala aj slovenského občana, ktorý sa do Maďarska pokúšal previezť šesť mláďat sokola sťahovavého. Colníci zaistili aj zásielku deviatich chameleónov.

To je všetko. Vidina investigatívneho prieniku do gangu priekupníkov sa rozplýva.

Je za tým EÚ?

Zákony sme prijali z Európskej únie. Môžeme ich sprísniť, ale opačne sa nedá ísť - to je jedna z vecí, ktoré som prelúskal v maile z Ministerstva životného prostredia. Sú tam milí ľudia, ale diktafón radi nemajú, napriek prísľubu autorizácie. V maile si potom človek nájde text, na pochopenie ktorého je potrebný právnik. Vyrozumiem z neho aj to, že členské štáty môžu mať prísnejšie ustanovenia aj v iných právnych predpisoch, ako sú takzvané "CITES zákony", napríklad v zákonoch o ochrane prírody alebo veterinárnych zákonoch.

"Ja vravím, že CITES sa rieši inak u nás a inak v okolitých štátoch," ide si za svojím Juraj. Prečo u nás je pavúk rodu Brachypelma v CITES-e, keď v Česku bol vyňatý? Ten sa totiž rozmnožuje tak prudko, že je problém mladé predať - jedna samica ich má za jeden vrh päťsto až tisíc. Taktiež had, ktorého mám, v Česku v CITES nie je a tak ďalej. EÚ dáva len odporúčania v tomto smere, nie direktívy. Zoznam chránených druhov si môže každá krajina upraviť podľa svojej potreby."

n n n

Je to ako zložitá počítačová hra. Prvý level vyzerá jednoducho, ale potom sa človek začne zapletať. Nelegálnymi zvieracími cestičkami sa zaoberá niekoľko zákonov, štátnych aj neštátnych inštitúcií. Táto húšť sa podobá na amazonské pralesy, domovinu papagájov, ktoré sú tiež jednou z obľúbených komodít čiernych obchodníkov.

Najlepší spôsob, ako preskúmať aspoň kus územia, je asi stať sa chovateľom alebo pestovateľom exotických zvierat či rastlín. Osobne by som však asi skôr preferoval letecké modelárstvo. Na to netreba žiadne doklady.

Foto - autor