gitarista
Hrával som strašný punk rock so skupinou Spray. Tublatanka ma dostala k normálnej rockovej muzike. Veľmi som na nej fičal, aj som si nechal narásť dlhé vlasy. Bol som na všetkých koncertoch a poslušne som spieval všetky pesničky. Prvá platňa Tublatanky je pre mňa najlepší rockový album, ktorý na Slovensku kedy vyšiel. Martin Ďurinda ani textár Martin Sarvaš ho doteraz neprekonali.
Marián Greksa, spevák, hudobník
Maťa poznám od strednej školy, lebo boli spolužiaci s Andrejom Šebanom, sedávali v jednej lavici. Aby našetril na poriadnu gitaru, nechával si z Juhošky voziť platne Boney M a takéto veci, a potom ich predával. Keď sme sa ho pýtali, kedy začne poriadne cvičiť, hovoril, že až keď bude mať Fender Stratocaster. Potom sme hrali spolu v skupine Nervy. Čo sa týka toho vyhazovu, o ktorom hovorí, to by som nemal problém potvrdiť, ale nepamätám sa. Málo ľudí vie, že som bol prvým basgitaristom v skupine Tublatanka, aj keď sa tak ešte nevolala. Mali sme dve skúšky v nedeľu v kancelárii môjho otca, riaditeľa gymnázia. Popri tom som však spieval v skupine Demikát a povedal som si, že by som to aj to nestíhal. Prvý koncert Tublatanky bol na Mladej vlne, páčilo sa mi zaujatie muzikou, Maťo tak mlátil do gitary, že mu krvácala pravá ruka. Je to podľa mňa výborný autor a spevák. Škoda, že tá prvá zostava s Paľom Horváthom nezostala pokope, ale život je taký. Muzikanti prichádzajú a odchádzajú, len Ďurinda zostáva, a stále rovnaký, čo mi je sympatické. Inak, prvý album nahrávala Tublatanka namiesto nás, Demikátu. Nám ho v poslednej inštancii neschválili na Ministerstve, tak ten termín využili oni.
Karol Vosátko, režisér, gitarista skupiny Big Bastard Beat Band Of Bratislava
Myslím, že Tublatanka bol náš najväčší rockový fenomén. Spojenie energického rocku, silnej melodiky a dobrého spevu. Dôležitý bol imidž, fascinovalo ma, že vždy chcel nejako vyzerať. Za tie kroje ho teraz kritizujú, ale keby šlo o známeho speváka kdekoľvek vo svete, tak to po ňom všetci opakujú. Vtedy boli slávni - osemsto ľudí sa dostalo do kultúrneho domu na lístky, ale ďalších tisícpäťsto stálo vonku a počúvalo. Je zvláštne, že napriek popularite boli mimo hlavný prúd, aj v médiách. Za socíku boli príliš rockoví, potom ich zasa brali ako niečo, čo súvisí so socializmom. Počas svojho života som sa stretol s veľkým množstvom hudobníkov a takmer všetci rockoví muzikanti okolo istej generácie hovorili, že chytili gitary vďaka Tublatanke. Tých, čo sa k tomu hlásia aj navonok, je však už oveľa menej.
