zmi zaleje diváka ako trblietavý dážď z neznámej galaxie nový film od amerického režiséra Darrena Aronofského Fontána.
Vyslovenie tohto mena prezrádza veľa. Aronofsky prináša svoj tretí film a ak sa divák stretol aspoň s jednou z jeho snímok – Pí, alebo Requiem za sen, bol by naivný, ak by očakával jemný filmový popík.
Tri dejové línie
V čiernobielom Pí vybudoval Aronofsky Kafkovskú atmosféru prepchatú paranojou a halucináciami, v ktorých sa zmieta vedec posadnutý potvrdením matematickej teórie. Ústa prepchaté tabletkami a hlava svojou genialitou ústia do choromyseľnosti.
Ani po vzhliadnutí Requiem za sen sa neodchádza z kina bezstarostne. V drsnom mixe surrealistických a realistických obrazov sa boria štyri závislé postavy. Neslintajú len za amfetamínom, ale najmä za pocitom šťastia, ktoré im sľubujú tabletky na chudnutie a uškriekaní moderátori televíznych šou.
Vo Fontáne síce Aronofsky neponorí divákovu hlavu takto drsne do psychóz, no to ešte neznamená, že sa s ním mazná. Namiesto túžby odhaliť matematický systém tu vládne neuhasiteľný smäd liznúť si zo stromu života. Namiesto tabletiek na migrény meditácia a astrálne lietanie. A namiesto závislosti od amerického sna sľubujúcom šťastie, slávu a tučný balík peňazí v jednom, tu ovláda konanie postáv závislosť od čistej lásky.
Fontána je teda úplne inde a súčasne tam, kde predchádzajúce režisérove tituly. Dej filmu je pomerne zložitý. Spôsobuje to najmä Aronofského snaha vymaniť sa z tradičného lineárneho rozprávania. Radšej krúži časom ako levitujúce zrnko piesku mandalou.
Jedna línia sa vinie 16. storočím, keď španielsky kapitán odchádza na prianie kráľovnej do Nového sveta hľadať strom života. Druhá línia sa zase odohráva v 26. storočí, v ktorom osamelý meditujúci muž zachraňuje umierajúci strom. Tretia patrí súčasnosti a výskumníkovi Tomovi Creovi, ktorý posadnuto operuje opicu a pritom mu dlho tragicky uniká, že manželka Izzy umiera.
Rozpustiť sa v žiare snehu
Spleť týchto troch príbehov spájajú dve hlavné postavy (Hugh Jackman a Aronofského manželka Rachel Weisz) a kniha, ktorú milujúca Izzy pre Toma napíše. Len posledná kapitola v nej chýba, a preto sa neustále ozýva: „Dokonči to.“
Fontána je metaforou, aká sa často do našich kín nedostáva. V duchovnom triptychu, v odysei lásky tryskajú vizuálne rýmy z plátna a symbolika troch príbehov sa osudovo prepletá ako korene hľadaného stromu života pod zemou. Film sprevádza knihou Genesis, príbehmi Mayov alebo či sci–fi výletom. Závisí od diváka, čo sa mu chce práve čítať.
Najpríjemnejšie je rozpustiť sa v nekonečnom vesmíre, nechať sa prevalcovať opulentnými obrazmi, oslepujúcou luminiscenciou alebo hmlou okolo umierajúcej hviezdy a chodiť pritom bosí v snehu po streche.
Takéto odovzdanie však nie je jednoduché. Fontána by sa snáď najľahšie sledovala v hladine alfa. Nemusíte však praktizovať tai-či, ani klopať na brány tretieho oka, aby ste kdesi v srdci precítili, že Tom Creo sa mýli, no Aronofsky nie.
„Smrť je len choroba. Dá sa liečiť,“ tvrdí Tom. „Láska je nesmrteľná,“ počuť z kvapiek Fontány.
