expedície.
BRATISLAVA, KÁTHMÁNDÚ. Šerpovia tentoraz nedreli na iných, ale na seba. Obrazne aj doslova. SuperSherpa Expedition mala charitatívny charakter. Včera ráno ju siedmi z nich zavŕšili výstupom na vrchol.
"Napriek zlému počasiu," nezabudol hrdo pripomenúť prezident Nepálskej horolezeckej asociácie Ang Tsering, ktorý správu zvestoval médiám.
Bola to superexpedícia nielen názvom, ale aj zostavou. Šerpovia zostavili čisto domorodý a vskutku hviezdny tím. Samí brilantní lezci. Všetci dokopy stáli na Evereste už 55-krát.
Malý veľký muž Everestu
Jeho lídrom sa stal štyridsaťsedemročný Apa Šerpa, "malý veľký muž Everestu", ako ho už dávnejšie pomenovali krajania.
Prvýkrát chcel ísť ako nosič pod Everest, keď mal dvanásť. Zomrel mu otec a čoby druhorodený syn pocítil zodpovednosť za mamu aj piatich súrodencov. "Si ešte malý a slabý na taký veľký náklad," odháňali ho dánski horolezci. "Tak mi naložte menej," nedal sa. "Potom si ma zavolal šéf expedície, strčil mi do ruky peniaze a povedal mi, aby som namiesto pod Everest šiel do školy," spomínal Apa nedávno na stránkach amerického denníka The Salt Lake Tribune.
V škole vydržal dva roky, potom sa rozhodol zarábať tak, ako jeho otec. Pod Everest, ktorý Šerpovia volajú Sagarmatha (Bohyňa nebies), sa prvý raz dostal ako kuchársky pomocník.
Na jeho vrchole však stál až v tridsiatke. Priam symbolicky s novozélandskou expedíciou, v ktorej bol aj Peter Hillary, syn pioniera Everestu, ktorý naň vyliezol v spoločnosti legendárneho Šerpu Tenzinga Norkeja. Jej vedúci Rob Hall sa ho v druhom tábore spýtal, či je ochotný ísť s nimi až na vrchol. Áno, ale predtým si chcem odskočiť za rodinou do osady Thame, odvetil. Dobre, pritakal Hill.
Apa za 24 hodín zvládol to, na čo bežne treba tri dni a 10. mája 1990 stál s protinožcami prvý raz vo výške 8848 m.
Potom ešte šestnásťkrát (päťkrát bez kyslíka). Tak často ako nikto.
"Americkí" Šerpovia
Šerpovia trpia na deti možno ešte viac ako iné národy. Bez ohľadu na to, kde práve žijú.
Apa je "apom" priezviskom aj náturou. Starostlivý otec troch svojich detí (štvrté mu pred tromi rokmi zomrelo na meningitídu).
Keď sa dostal počtom výstupov do Guinnessovej knihy rekordov, vypytovali sa ho, prečo lezie. "Leziem pre klientov. Leziem, lebo nemám vzdelanie. Lebo je to najlepšia cesta, ako zarobiť peniaze, aby som mohol poslať do škôl aspoň svoje deti," odpovedal.
Od lanského decembra žije Apa Šerpa aj s rodinou v meste Draper v americkom štáte Utah. Syn Tenzing skončil prvý semester štúdia ekonomiky na univerzite v Salt Lake City, ďalší syn Pemba chodí na strednú školu v Sandy a dcéra Dawa na základnú v Draperi.
Do Ameriky sa dostal vďaka priateľom, ktorým pomáhal v Himalájach. On a spolu s ním aj Lakpa Gjelu, ďalší z "multieveresťákov": na najvyšší vrch vyšiel včera trinásty raz. V roku 2003 držal svetový rekord v šprinte na Everest: zo základného tábora až na vrch to zvládol za 10 hodín a 56 minút.
Aj projekt superšerpskej expedície má americké pozadie. Utažskí lekári počas nej skúmajú, vďaka čomu organizmus Šerpov tak skvele zvláda výšky a ako spotrebúva kyslík v strese a v riedkom vzduchu.
Hodinový dokument o expedícii bude ďalším zdrojom príjmov. Väčšina z nich pôjde na charitu, najmä na zlepšenie podmienok na vzdelanie a zdravotnú starostlivosť o mladú generáciu Šerpov.
"Otec nikdy neliezol pre samého seba. Som hrdý, že teraz liezol pre celý náš národ," povedal jeho syn. Marián Šimo
