TALLIN. „Dlho nebolo možné praktizovať židovský spôsob života v Estónsku. Mestu chýbal rabín, kóšer strava a nebola ani možnosť učiť sa o judaizme,“ hovorí hlavný estónsky rabín a zároveň prvý rabín od čias holokaustu Šmuel Kot.
Tallin bolo posledné hlavné mesto v Európskej únii, ktoré nemalo synagógu. Včera sa to zmenilo. Estónska židovská komunita otvorila novú synagógu po viac ako 60 rokoch. Na slávnosť prišiel aj izraelský vicepremiér Šimon Peres a estónsky premiér Andrus Ansip.
Výstavba modernej synagógy pre viac ako 180 ľudí v centre Tallinu sa začala pred dvoma rokmi. Projekt za jeden a pol milióna eur podporila Nadácia rodiny Rohrovej so sídlom v Spojených štátoch a estónski darcovia. Svätostánok bude pripravovať aj kóšer stravu a vystavovať históriu Židov v Estónsku. „Sme šťastní, že časti obyvateľov sa vrátila ich identita,“ povedal pre AP Ivar Leimus z Estónskeho historického múzea.
Poslednú synagógu v Talline z roku 1883 zničili počas 2. svetovej vojny pri vzdušných náletoch, keď nacisti utekali pred Červenou armádou. Synagógu v Tartu, v estónskom univerzitnom mestečku, postihol rovnaký osud.
Pred 2. svetovou vojnou žilo v Estónsku asi päťtisíc Židov. Od roku 1926 im ústava zaručovala kultúrnu a školskú autonómiu. Po sovietskej okupácii Estónska v roku 1940 deportovali 500 Židov na Sibír. Keď nacisti o rok neskôr vtrhli do krajiny, väčšina Židov utiekla do Sovietskeho zväzu, ostatní skončili v koncentračných táboroch.
Dnes žije v Estónsku okolo 3000 Židov, väčšina v Talline.
Autor: lum
