Posledný prejav Jacquesa Chiraca (na snímke SITA/AP so Sarkozym) už teda Francúzi počuli. Prekvapil. Bol kratučký, po piatich minútach bol koniec. Reportéri k nemu rýchlo pridali komentár: „Na Chiracovi nebolo badať štipku nostalgie. Skôr plakali jeho spolupracovníci. On svoju prezidentskú kapitolu uzavrel ešte v marci, keď ohlásil, že viac kandidovať nebude.“
No možno, že Chirac predsa len dojatý bol. Jeho posledná reč nebola žiadna perla. Trochu sa zamotával a niekoľkokrát zopakoval to isté. Najmä, že Francúzi musia byť jednotní a rešpektovať tradičné republikánske hodnoty. Zároveň chválil schopnosti Francúzov.
Je vraj hrdý, že mohol takému národu slúžiť. Napokon, to k Chiracovi vždy patrilo. Rád držal palce národnému futbalovému mužstvu, a keď raz hľadisko začalo pri hymne pískať, na protest odišiel z tribúny.
Na jeseň začne fungovať Chiracova nadácia, bude bojovať proti chudobe a za dlho udržateľný rozvoj.
Autor: kk
