Prestížnemu satelitnému projektu Galileo zvoní umieračik a zachrániť ho môžu len miliardy z vreciek európskych daňových poplatníkov. Takýto odkaz členským štátom únie vyslala Európska komisia.
Šéf rezortu pre dopravu Jacques Barrot navrhol prevzatie konštrukcie tridsiatich vesmírnych družíc, ktoré dnes riadi konzorcium ôsmich firiem, do štátnych rúk a vyčísliť náklady: 3,4 miliardy eur na dokončenie stavby a stovky miliónov eur na prevádzku.
Miliardové náklady pôjdu
z európskej kasy
Celkove by Galileo v nasledujúcich dvadsiatich rokoch mal stáť desať miliárd eur a zaplatiť by ho mala podľa Barrota buď spoločná európska kasa, alebo rozpočty členských štátov, v každom prípade teda verejné peniaze.
Dôvod je prozaický. Súkromné firmy, ktoré sa na vývoji európskeho navigačného systému, obdoby existujúceho amerického GPS, podieľajú, sa zľakli rizika a práce na Galileovi zastavili. Konzorcium tvrdí, že trh na využitie Galilea nie je dosť veľký, a obáva sa o návratnosť investícií.
Komisia dala firmám ultimátum, aby sa dohodli na dokončení projektu, ale tie to odmietli. Barrot preto prišiel s náhradným riešením, ktorým má byť spomínané zoštátnenie systému Galilea.
Galileo bude mať konkurentov
Komisia sa tým dostala do paľby otázok, aký zmysel má nákladná záchrana Galilea, keď už dnes európske firmy široko využívajú bezplatný GPS. Spojené štáty navyše v roku 2012, keď má byť podľa nového plánu Galileo spustený, chystajú vylepšenú verziu GPS a v rovnakom roku chce vyslať na obežnú dráhu vlastný navigačný systém aj Čína.
„Nerozumiem vašim otázkam. Galileo je špičkový projekt,“ reagoval na to Barrot. Bude presnejší než GPS, má lokalizovať predmet s presnosťou na desiatky centimetrov, kým americký systém to dokáže do niekoľkých metrov.
Využitie teda má byť široké: v doprave, letectve, poľnohospodárstve, pri kreslení máp, predpovedi počasia alebo na vedecké bádanie. Podľa Barrota je výhodou Galilea aj to, že bude pod civilnou kontrolou, kým GPS vlastní Pentagon a môže teda dostupnosť signálu obmedzovať podľa vlastných preferencií.
Autor: Brusel
