BRATISLAVA. Ministerstvo kultúry plánuje zmeniť prístup štátu k národným kultúrnym pamiatkam. Chce silnejšie právomoci pre seba aj pre pamiatkový úrad.
„Európska skúsenosť potvrdzuje, že štát nie je zlým vlastníkom pamiatok. Dokážu generovať pre štát aj zaujímavý finančný zisk,“ tvrdí šéf sekcie kultúrneho dedičstva ministerstva kultúry Jozef Lenhart. Za posledných 17 rokov sa podľa neho naše kultúrne dedičstvo výrazne zdecimovalo aj preto, že sa majetok vracal súkromným osobám či obciam, a noví vlastníci neboli pripravení ho využívať. Pamiatky často zneužili na získanie úverov, a potom prepadli v rámci záložného práva.
„Existujú svetlé výnimky ako kaštieľ v Beladiciach, Slovenskej Ľupči, vo Fričovciach, no prípadov devastácie kaštieľov je oveľa viac,“ tvrdí Lenhart.
„Je to individuálne. Máme skúsenosti s obcami či cirkvami, ktoré sú príkladné, sú však aj takí vlastníci, ktorí chcú pamiatku len finančne zhodnotiť,“ hovorí Iveta Kodoňová z Pamiatkovej inšpekcie.
Štatisticky sa však stav pamiatok zlepšil, v dobrom a vyhovujúcom stave je 70 percent z nich, v roku 1993 to bolo 67 percent. Riaditeľka Pamiatkového úradu Katarína Kosová je optimistickejšia. „Zdá sa vám Slovensko v horšom stave ako pred rokom 1989?“ pýta sa.
V roku 1989 vlastnil štát 36 percent pamiatok na Slovensku, dnes je to len niečo vyše 9 percent. Spôsobili to najmä reštitúcie v rokoch 1990 - 1994, presuny majetku na obce v roku 1997 a na župy v roku 2006. V rokoch 2002 - 2006 sa zmenilo vlastníctvo pri 49 kaštieľoch a meštianskych domoch. Najčastejšie sa vlastníctva zbavoval štát či obec v prospech súkromných firiem.
Lenhart hovorí, že ani sankcie za porušovanie pamiatkového zákona sa dostatočne neuplatňujú. Vlani vybral Pamiatkový úrad na pokutách len 436– tisíc korún, rok predtým 955–tisíc. Spôsobila to aj novela stavebného zákona, ktorá zúžila právomoci pamiatkarov.
Kosová nevidí cestu v trestoch pre súkromných vlastníkov, ktorí sú často insolventní. Neraz však svoje povinnosti zanedbávajú vedome.
Ministerstvo chce využívať aj zákonné predkupné právo. Urobilo tak už v prípade kina Mladosť v Bratislave (pozri príloha Bratislava).
Tento rok dáva ministerstvo spolu s Nadáciou SPP na obnovu pamiatok 190 miliónov korún. Do októbra chce vypracovať pre vládu materiál o stave kultúrneho dedičstva, z ktorého by mali vyplynúť hlavné smery štátnej politiky.
|