ích významných osobností, hlavne z disidentského prostredia.
Súd však tieto tvrdenia vyvrátil. Od roku 1997 platil zákon, podľa ktorého napríklad politici či právnici mali deklarovať, či boli spolupracovníkmi komunistickej bezpečnosti. Trestaní boli len tí, čo v tejto veci klamali.
Keď pred jeden a pol rokom prišla k moci strana Právo a spravodlivosť bratov Kaczyńských, stala sa otázka lustrácií – ako aj niekoľko ďalších, spojených všeobecne s hodnotením zmien po roku 1989 – jednou z hlavných verejných tém. Zákon pripravený jeho ľuďmi rozšíril skupinu osôb spadajúcich pod lustráciu na niekoľko stoviek tisícov a nové profesijné skupiny. Ústavný súd, ktorého predsedu nominoval už prezident Lech Kaczyński, minulý týždeň v podstate zmietol tento zákon zo stola.
Nebol by to však premiér Jarosław Kaczyński, ak by sa dokázal s takýmto vývojom zmieriť. Rozhodnutie súdu nadobúda platnosť až oficiálnym zverejnením, za čo zodpovedá práve premiér. A ten vyhlásil, že nevidí dôvod, prečo sa ponáhľať. V ostatnom čase sa pritom niekoľkokrát stalo, že keď bolo zverejnenie nejakého zákona v záujme Kaczyńských strany, vytlačila sa Zbierka zákonov v expresnom tempe.
Téma lustrácií sa týmto určite neskončí. Politici už uvažujú, ako otvoriť dokorán všetky archívy poľského Ústavu národnej pamäti. V debate sa odvolávajú na nemecké a slovenské riešenie tohto problému.
