BRATISLAVA. Hoci podľa včerajších údajov Štatistického úradu sa hospodársky rast spomalil, ekonomika naďalej napreduje rýchlo. Prvý odhad úradu hovorí, že v prvom štvrťroku si ekonomika zlepšila o 8,9 percenta. Štvrťrok predtým to bolo 9,6 percenta.
Aj napriek spomaleniu je podľa dostupných údajov Eurostatu zatiaľ náš rast druhý najvyšší v Európskej únii. Lepšie je na tom iba Lotyšsko s rastom 10,7 percenta. Z tých, čo zatiaľ rast nezverejnili, má šancu predbehnúť nás len Estónsko.
Dnešný vysoký rast ekonomike neškodí a nehrozí jej prehriatie. Naopak, prináša viac pracovných miest, ľuďom plnšie peňaženky a firmám vyššie zisky. Zamestnanosť v prvom štvrťroku stúpla o 2,1 percenta, keď u nás pracovalo približne 2,1 milióna ľudí. Platy a zisky úrad zverejní neskôr.
Rekord vraj ešte príde
Úrad včera publikoval iba predbežný odhad rastu, no ten by sa od konečných čísel nemal líšiť výrazne, pretože štatistici mali k dispozícii väčšinu potrebných dát.
V prvý júnový deň úrad zverejní aj to, čo ekonomiku v prvom štvrťroku najviac ovplyvnilo. Rast asi potiahli exportéri, vyššie investície a spotreba domácností. Export rástol o niečo pomalšie, preto sa rast podľa analytika VÚB banky Martina Lenka spomalil.
Hlavný ekonóm UniCredit Bank Viliam Pätoprstý si myslí, že ekonomika ešte v prekonávaní rekordov nepovedala posledné slovo. Predpokladá, že v druhom štvrťroku rast prekoná magickú hranicu desať percent. To zrejme bude jej vrchol.
Neznamená to však, že ekonomike sa prestane dariť. V súčasnosti totiž profituje najmä z nábehu výrob v automobilkách a elektrotechnickom priemysle.
Vlani za celý rok ekonomika stúpla o 8,3 percenta. Tento rok by to malo byť ešte o niečo viac. Potom by sa mali ročné tempá rastu zmierniť, no ostať vysoko nad úrovňou priemeru EÚ.
„Očakávame, že spomalenie bude celkom normálne a neprejaví sa poklesom životnej úrovne,“ povedal hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian. Súčasný vysoký rast podľa neho nie je bežnou záležitosťou, preto by bolo nezvyčajné, keby trval príliš dlho.
„Akýkoľvek rast nad 6 percent sa považuje za vysoký,“ povedal Kotian. Očakávané spomalenie rastu nie je podľa Lenka v žiadnom prípade náznakom toho, že v najbližších rokoch by naša ekonomika mala smerovať k recesii. Rast ekonomiky bol v prvom štvrťroku menší, ako očakávali analytici. Odhad Štatistického úradu hovorí o 8,9 percenta, podľa odhadov bankových analytikov to malo byť viac ako desať, niektorí ekonómovia dokonca hovorili o vyše 11 bodoch.
Nepresné odhady analytikov provokovali Štatistický úrad k ostrému komentáru. „Považujeme to za vrchol neprofesionalizmu,“ povedala hovorkyňa úradu Eva Kelemenová. Analytikom odkazuje, že odhadovať by mali tendencie, teda či sa rast spomalí, alebo zrýchli, a nie konkrétne čísla.
Kelemenová sa obáva, že ak sú rozdiely medzi odhadmi trhu a ich číslami príliš veľké, môže to poškodiť ekonomiku. Ak údaje zaostanú za očakávaniami, môže sa napríklad oslabiť mena. „Vnáša to na trh určitý chaos,“ povedala.
Včerajší prípad je výnimočný v tom, že aj keď rast značne zaostal za očakávaniami trhu, nedá sa povedať, že po zverejnení nastalo sklamanie. Koruna sa oslabila len o osem halierov, potom sa znovu mierne posilnila. Rast tesne pod deviatimi percentami je totiž takmer vždy výnimočný. Navyše, u nás je zároveň aj nízka inflácia a vysoký rast nie je umelo natiahnutý výdavkami štátu.
Nebol to prvý omyl
Na kritiku Kelemenovej analytici reagovať nechceli. Väčšinou len pripomenuli, že úrad má v porovnaní s bankovými analytikmi pred zverejnením odhadov rastu viac informácií.
Veľké rozdiely v prognózach boli aj vlani, keď v treťom štvrťroku ekonomika vzrástla o rekordných 9,8 percenta. Vtedy z toho neboli prekvapení len analytici, ale aj Národná banka i Štatistický úrad.
Prečo prognózy nevyšli
Rozdiely medzi Štatistickým úradom a prognózami ekonómov nemusia byť spôsobené vinou neprofesionálneho prístupu.
BRATISLAVA. Presnosť prognóz určuje aj to, na aké ukazovatele sa položí dôraz. „Trh veľmi stavil najmä na pozitívne čísla z priemyslu a zo stavebníctva, ktoré prichádzali v predstihu pred zverejnením rastu hrubého domáceho produktu,“ myslí si o nadhodnotených prognózach rastu ekonóm UniCredit Bank Viliam Pätoprstý. Menej sa počítalo s tým, že napríklad export môže rásť pomalšie pre posilňovanie koruny, alebo spotreba domácností by mohla byť o niečo slabšia.
Pražský analytik ČSOB Petr Dufek na margo rozdielov povedal: „Odchýlka odhadov môže vychádzať z podhodnotenia dovozov pre spotrebu a investície, prípadne zo zásob, ktoré sa dajú len veľmi ťažko odhadovať.“
Problémom môže byť aj takzvaný deflátor, ktorým sa hrubý domáci produkt očisťuje od nárastu cien.
Výsledkom je reálny rast ekonomiky. Jeho konštrukcia je zložitá a rôzne modely môžu spôsobiť odchýlku v konečnom čísle reálneho ekonomického rastu.
Napríklad analytici ČSOB mali čísla nominálneho rastu ekonomiky veľmi podobné tomu, čo zverejnil Štatistický úrad, podľa ktorého hrubý domáci produkt nominálne stúpol o 12,3 percenta. Reálny rast im však vyšiel takmer o dva percentuálne body vyšší ako úradu.
(ľja)
Kto sú analytici
Predpovedajú vyvoj kurzu koruny, úrokových sadzieb či ekonomiky. Adresátom ich analýz sú najčastejšie firmy, aby sa vedeli zorientovať na trhu a mohli odhadnúť približný dopyt po ich produkcii alebo vývoj mzdových nákladov.
Analytici používajú rôzne modely, pracujú so širokou databázou údajov. Banky pre nich zvyčajne kupujú špeciálne produkty, z ktorých môžu získavať napríklad súčasné aj historické dáta o vývoji kurzov rôznych mien alebo komodít. V týchto balíkoch sú aj kalendáre udalosti, ktoré môžu zakývať trhom. Napríklad to, kedy sa zverejnia údaje o inflácii v USA. Tie ovyplyvňujú kurz dolára.
Analytici sú väčšinou v tých istých útvaroch banky ako devízoví obchodníci. Navzájom sa informujú. Analytici informujú obchodníkov o ekonomike, mzdách, inflácii a podobne. Opačným smerom prúdia informácie, aká je ponuka tej-ktorej meny na trhu a dopyt po nej, trendy jej vývoja či nálady obchodníkov na devízovom trhu.
(ľja)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
