„Byť študentom v Barme je veľmi ťažké. Musíte napríklad podpísať vyhlásenie, že nebudete aktívny v politike a akákoľvek rebélia sa trestá vyhodením,“ hovorí 26-ročný Sit Ko Naing. Sám zažil represie vojenského režimu, ktorý mu nedovolil dokončiť univerzitu.
„Sedem dní ma držali vo väzení. Podozrievali ma z podporovania opozičných aktivít. Moja rodina zaplatila peniaze, aby ma nemučili. Nakoniec ma pustili, ale aj potom ma stále sledovali. Rozhodol som sa utiecť do Thajska,“ spomína na rok 2001.
Boj za demokraciu
Sit dnes žije podobne ako tisícky jeho krajanov v utečeneckom tábore v Thajsku, len tri kilometre od hraníc s Mjanmarskom. Je členom Študentského demokratického frontu, najväčšej organizácie mladých na hraniciach s Mjanmarskom, s ktorým sa usilujú o demokratizáciu krajiny a dodržiavanie ľudských práv.
Päťdesiatmiliónové Mjanmarsko je bohaté na ropu, plyn a drahokamy, napriek tomu sa radí medzi najchudobnejšie štáty Ázie. Krajinu ovláda vojenská junta, ktorá podľa Amnesty International väzní najmej tisícku odporcov režimu. Mučenie i nútené práce detí sú bežné.
„Situácia je kritická. Životná úroveň klesá, nie je práca. Len nedávno bola v Rangúne demonštrácia, na ktorej zatkli 15 aktivistov. Ľudia sa prestávajú báť,“ hodnotí Sit.
Jeho priateľ Nay Thorn už dvanásť rokov žije v utečeneckom tábore v Thajsku. S rodinou ušiel z východu krajiny, keď vojaci vypálili ich dom.
Rok sa skrýval v džungli, kým sa im podarilo opustiť krajinu. V tábore sa naučil výborne po anglicky a teraz sa snaží motivovať mladých, aby aktívne bojovali za svoje práva a pochopili, čo obnáša demokracia. „Som optimista a verím, že zmena je blízko. Režim je veľmi represívny a ľudia, najmä mladí, chcú zmenu,“ hovorí Nay.
„Ani u vás v Československu nikto neočakával taký rýchly pád režimu,“ dodáva. Verí, že vojenský režim môže oslabiť tlak medzinárodnej verejnosti.
„Pracuje sa na druhej rezolúcii OSN o Mjanmare. Aj Slovensko ako nestály člen Bezpečnostnej rady môže viac lobovať za prepustenie politických väzňov a presviedčať Čínu a Rusko, aby druhý pokus o odsúdenie režimu neblokovali.“
Peking a Moskva, najdôležitejší spojenci Mjanmarska, zatiaľ zmenu kurzu neplánujú. Rusko včera ohlásilo, že v krajine postaví jadrový reaktor.
Mjanmarsko
Kontrolu nad krajinou má od roku 1962 vojenský režim, ktorý potláča opozíciu a drží 11 rokov v domácom väzení nositeľku Nobelovej ceny miery Su Ťij.
Popri Severnej Kórei je najchudobnejším štátom v Ázii. Priemerný príjem je dolár na deň.
Názov Mjanmar sa používa od roku 1989. Zaužívanejší názov je Barma z čias britskej kolonizácie.
