lší nováčikovia únie.
Poľsko od jesene blokuje vyjednávanie o novej ďalekosiahlej zmluve medzi úniou a Moskvou, pretože Rusko už 16 mesiacov uplatňuje embargo na dovoz poľského mäsa. Nezrušilo ho ani po naliehaní politikov a opakovaných hygienických kontrolách.
Kto stopol zmluvu s Rusmi
Poľská ministerka zahraničia Anna Fotyga včera zopakovala, že Poľsko nevidí dôvod, prečo dať zmluve zelenú. Podporili ju Litovčania aj Estónci.
Vilnius tak odpovedal na ruské vydieranie zemnou ropou. Moskva vlani v júli údajne pre poruchu uzavrela kohútik ropovodu Družba, ktorý privádza strategickú surovinu do Mažeikiu, jedinej rafinérie v Pobaltí. Litovčania za tým vidia odplatu za to, že Mažeikiu nezískala ruská firma.
Estónci svoje nie vytasili pre nepokoje, ktoré nasledovali po odstránení pomníka ruského vojaka z centra Tallinnu. Výtržnosti podľa neho do veľkej miery zinscenoval Kremeľ. Estónci navyše tvrdia, že nedávny útok hackerov na webové stránky estónskych úradov a kľúčových firiem iniciovala Moskva. Spamy, ktoré stránky zablokovali, mali údajne pochádzať priamo z kremeľských serverov. Kyberútok vysvetľujú tým, že práve v Estónsku má sídliť centrála NATO pre ochranu pred elektronickými atakmi.
Estónci, Litovčania aj Poliaci sa včera zhodli, že na pokrok v rusko-únijnej zmluve „nie je ten správny čas“. Anna Fotyga sa ohradila, že prípravné materiály k summitu dostatočne jasne nezmienili problémy nováčikov s Rusmi.
Za Poliakov, Litovčanov a Estóncov sa postavilo aj Česko. Šéf českej diplomacie Karl Schwarzenberg povedal, že Rusko stále považuje nové štáty za „svoju zónu vplyvu“ a na to musí únia „jasne a jedným hlasom odpovedať“.
Nemecký minister zahraničia Walter Steinmeier po konci schôdzky priznal, že od rusko-únijného summitu nemožno veľa čakať. „S Ruskom ale musíme hovoriť, a zvlášť vo chvíli, keď máme problémy,“ povedal a zároveň odpovedal na otázku, ktorá visela vo vzduchu, či sa schôdzka v Samare vôbec bude konať.
