BRATISLAVA. Rusko sa dohodlo s Turkménskom a Kazachstanom na vybudovaní nového plynovodu, ktorý má viesť do Ruska. Ruský prezident Vladimir Putin chce takto zabrániť, aby sa bývalé sovietske republiky, bohaté na energie, podieľali na projektoch plynovodov smerujúcich na Západ a obišli pritom Rusko.
Turkménsky prezident Gurbanguly Berdymuchamedov však povedal, že projekt európskeho plynovodu Nabucco, ktorý má obísť Rusko, nie je celkom zastavený. „Tento zámer je naďalej aktuálny,“ povedal.
Iný názor vyslovil ruský minister pre enegetiku Viktor Christenko. Podľa neho sú teraz už len malé šance, aby sa v projekte pokračovalo. „Technologické, právne a ekologické riziká sú také vysoké, že bude nemožné nájsť investora, ibaže by to bol politický investor, ktorý sa neobáva toho, koľko plynu sa cez plynovod prečerpá,“ povedal.
Európska únia a USA sa usilujú o výstavbu transkaspického plynovodu, aby sa znížila závislosť Európy od ruského zemného plynu. Experti na energetiku však pochybujú, že Turkménsko môže v strednodobom horizonte ťažiť toľko plynu, aby zásobovalo tak Rusko, ako aj Západ.
Turkménsko pritom doteraz nezverejnilo nezávislý audit rezerv zemného plynu. Na otázku, či má dosť zásob pre nové projekty, turkménsky prezident povedal, že sa netreba obávať, rezerv je vraj dosť.
Pre Nabucco je kľúčové Turkménsko
Aj podľa analytika Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politku Alexandra Dulebu dohoda stredoázijských krajín s Ruskom môže odsunúť plánovaný plynovod Nabucco. Ten má viesť z Turkménska cez Irán a Turecko do západnej Európy. Podľa Dulebu bude kľúčovým postoj Turkménska. Táto stredoázijská republika má dlhodobú dohodu s Ruskom na dodávkach plynu, ktorú s ruskou stranou podpísal jej bývalý prezident. Objavili sa však ložiská plynu, ktoré pod túto dohodu nespadajú. „Turkménsko tiež potrebuje nové investície, infraštruktúrne je však závislé od Ruska,“ povedal Duleba.
Duleba nový rusko-kaspický plynovod dáva do súvislosti s nedostakom plynu v Rusku. „Rusko nebude mať v najbližších rokoch dostatok plynu na pokrytie svojich záväzkov k západoeurópskym krajinám, s ktorými uzavrelo dlhodobé kontrakty,“ povedal. Zmluvy predpokladajú rast dodávok plynu a zároveň rastie aj ruská ekonomika, čo sa prejavuje zvýšenou spotrebou tejto suroviny. Ceny plynu v Rusku sú pritom niekoľkonásobne nižšie ako na západnom trhu.
Produkcia ruského štátneho monopolu Gazprom už nebude rásť a na to, aby sprevádzkoval nové náleziská, potrebuje asi 60 miliárd dolárov, ktoré mu chýbajú, myslí si Duleba „Rusko si chce stredoázijským plynom pokryť vlastnú spotrebu a aj rastúce dodávky do západnej Európy,“ povedal.
Rusko má málo plynu
Ruský prezident Putin nedávno pripustil, že s deficitom plynu je problém. Budúci rok sa odhaduje na jednu miliardu kubických metrov. No v rokoch 2015 až 2020 môže tento deficit narásť až na 20 až 25 miliárd kubických metrov.
Gazprom platí Turkménsku 100 dolárov za tisíc kubických metrov zemného plynu, európskym krajinám ho nepredáva za menej ako 250 dolárov. Editor ruského magazínu Rusko v globálnych vzťahoch Fjodor Lukjanov povedal, že dohoda o plynovode je veľkým diplomatickým víťazstvom Putina.
Podľa ruského ministra pre energetiku Christenka nový plynovod prepraví v rokoch 2009 až 2010 desať miliárd kubických metrov plynu.
Kazašský prezident Nursultan Nazarbajev o novom plynovode vyhlásil, že ide o čisto pragmatický komerčný projekt. „Nie je v tom žiadna politika.“
