REVÚCA. Prírodnou rezerváciou Fabova hoľa v Národnom parku Muránska planina sa v novembri 2004 prehnala víchrica, ktorá po sebe zanechala osemtisíc kubíkov kalamitného dreva a hrozbu premnoženia podkôrneho hmyzu. Podobne ako v Tichej a Kôprovej doline, ani tu nenašli ochranári a lesníci pri riešení situácie spoločnú reč.
Lesníci uprednostňujú vyťaženie kalamitného dreva a následné zalesnenie pôvodnými drevinami, správa národného parku a ochranári, naopak, prírodné procesy a samovývoj. V minulom roku začali s ochrannými opatreniami, ktoré budú pokračovať aj tento rok.
O problémoch Fabovej hole by mali lesníci spoločne s ochranármi hovoriť aj dnes.
Lykožrúty v predstihu
Správa Národného parku Muránska planina ťažbu odmieta. Aby sa zamedzilo šíreniu podkôrneho hmyzu, začali v minulom roku s ochrannými opatreniami. Projekt bol financovaný z environmentálneho fondu, prostriedky išli predovšetkým do inštalovania feromónových lapačov, monitoringu populácie lykožrúta a do likvidovania napadnutých stromov v ochrannom pásme prírodnej rezervácie.
„V bariérových lapačoch sa podarilo odchytiť 1,5 milióna jedincov lykožrúta smrekového a pol milióna jedincov lykožrúta lesklého. U oboch druhov lykožrúta sme zaznamenali iba jedno masívne rojenie,“ upresnil Ján Šmidt zo správy Národného parku Muránska planina.
Tento rok to môže byť horšie. Vďaka teplému počasiu sa začalo rojenie v mesačnom predstihu. V prípade teplého leta môže mať lykožrút smrekový aj dve generácie.
„Nechceme to podceniť, preto za kľúčové považujeme včasné odstránenie napadnutých stromov v okolí prírodnej rezervácie,“ dodáva Ján Šmidt.
Pribúdajú ďalšie lapače
Doterajšie opatrenia považuje správa národného parku za účinné. V ochrannom pásme prírodnej rezervácie bolo potrebné zlikvidovať napadnuté stromy iba v objeme 80 metrov kubických. Predpoklad bol pritom oveľa vyšší – približne 400 kubíkov. Pracovníci správy sú spokojní aj s prirodzeným zmladzovaním smrekov v lokalite.
„Na kalamitnej ploche vidieť prirodzený nástup novej generácie lesa,“ dodáva Šmidt. V opatreniach chcú pokračovať, na Fabovej holi by mali pribudnúť ďalšie lapače. V súčasnosti ich je tam približne dvesto.
Lesníci hovoria o zániku rezervácie
Odborníci zo štátneho podniky Lesy SR vidia problém inak. Podľa Jána Kovalčíka, vedúceho špecialistu podniku na ochranu lesa, do desiatich rokov na Fabovej holi nastane totálny rozpad porastov.
„V minulom roku stúplo plošné poškodenie lesných porastov v porovnaní s predchádzajúcim rokom o dvadsať percent a v tomto roku to bude ďalších 20 – 30 percent. Ak bude prevládať suché a teplé počasie, vyletia tento rok minimálne tri generácie podkôrneho hmyzu,“ dodal Kovalčík. Podľa neho doterajšie opatrenia správy národného parku podkôrnikovú kalamitu nezmiernia.
Lesníci chceli začať s opatreniami už v roku 2005, no narazili na nesúhlas zo strany úradov i ministerstva životného prostredia. Podľa nich je samovývoj v prípade Fabovej hole nevhodný, pretože na to lokalita nemá optimálne podmienky.
Fabova hoľa
Cenná prírodná lokalita s výskytom vzácnych lesných spoločenstiev a fauny. Medzi najvzácnejšie živočíchy patrí tetrov hlucháň.
Od roku 1988 prírodná rezervácia, súčasť Národného parku Muránska planina.
Rozprestiera sa na ploche 262 hektárov. Najvyšší bod leží v nadmorskej výške 1439 metrov.
