Šport pod krídlami červeného býka

Kúpiť si hneď dva tímy formuly 1 a dať im navyše takmer zhodné mená, to je zvláštny nápad. Podobný, ako snaha zbohatnúť na predraženom nápoji málo vábnej chuti, farby a vône. To azda môže napadnúť iba šialenca. Alebo marketingového špecialistu.

Príbeh o červenom býkovi s krídlami sa začal v roku 1982. Rakúsky podnikateľ Dietrich „Didi“ Mateschitz sa po prílete do Thajska necítil najlepšie, jeho organizmus ťažko znášal náhlu zmenu mnohých časových pásiem. Skúsil sa povzbudiť miestnou špecialitou nazývanou Krating Daeng a nápoj mu natoľko pomohol, že sa rozhodol spropagovať ho aj v Európe.

S objaviteľom receptúry Chaleom Yoovidhyom založili firmu Red Bull. Spoločnosť riadil Mateschitz, jedinou podmienkou thajského partnera bolo, aby si produkt v Ázii zachoval pôvodné meno. Didi dal do svojho nápoja oproti Krating Daengu menej cukru, no inak sa venoval už len jeho propagácii. Správnosť jeho rozhodnutia čoskoro potvrdil trh. Dnes sú obaja majitelia v päťstovke najbohatších ľudí sveta.

Namiesto superhviezd radšej adrenalín

Mateschitzova podnikateľská stratégia sa od počiatku zakladala na reklame, do ktorej aj dnes ide 30 percent firemného obratu. Red Bull investuje do športu, ale nie do veľkých hviezd, lež do adrenalínu. Organizuje napríklad letecké dni skutočných majstrovských pilotov s akrobatickými lietadlami, rovnako ako aj „letecké dni“ pre kutilov, čo sa pokúšajú „letieť“ v podomácky vyrobených „strojoch“ z niekoľkometrovej rampy do vody. Oceňuje sa dĺžka doletu a kreativita „zariadenia“. Podobné podujatia sa z Rakúska postupne rozšírili do celého sveta, výnimkou nie je ani Slovensko.

Športový megasponzor

Prvý výrazný športový úspech zaznamenala rakúsko-thajská firma na olympiáde v Atlante. Tam stavila na švajčiarskeho veslára Xena Müllera, ktorý nesklamal a triumfoval na 2000–metrovej trati. Dnes koncern podporuje vyše 500 športových tímov a jednotlivcov, do ktorých ročne investuje okolo 500 miliónov eur. Stal sa mecenášom automobilových tímov a objavuje sa vo všetkých známejších podujatiach v tejto oblasti, v pretekoch NASCAR i v Rely Dakar.

V najsledovanejšom motoristickom športe formule 1, má dokonca dvojnásobné zastúpenie. Prevzal niekdajšie tímy Jaguar a Minardi (dnes Red Bull Racing a Scuderia Toro Rosso) a hoci patria len medzi slabších účastníkov štartového poľa a z finančného hľadiska produkujú stratu, Mateschitzovi to zatiaľ príliš neprekáža.

Vzkriesenie Salzburgu s horkou príchuťou

Kým formula 1 na výraznejšie úspechy červených býkov ešte len čaká, rakúske mesto Salzburg ich už zažilo naplno. Hokejisti to s novým sponzorom dotiahli z tretej ligy až k tohtoročnému titulu a následne sa podarilo vzlietnuť z futbalového dna k ligovému triumfu i futbalistom. Finalista pohára UEFA 1994 sa topil v dlhoch a len zázrakom si v sezóne 2004/05 uchoval príslušnosť v najvyššej lige.

Po prevzatí Mateschitzovým koncernom nastali radikálne zmeny. Trénerske kormidlo prevzala dvojica Trapattoni - Matthäus a tím plný legionárov (medzi nimi i Slovák Janočko - pozri 32. stranu) v domácej súťaži jasne dominoval.To je pekný úspech, ale pre tradičných priaznivcov klubu mal prechod pod krídla nového majiteľa i horkú príchuť. Po prevzatí sa všetko zmenilo.

Red Bull sa pokúsil o vymazanie kompletnej 72-ročnej histórie Austrie, zmenil logo klubu i jeho tradičné fialovo-biele symboly. Protesty skalných priaznivcov viedli k vzniku fanúšikovskej organizácie Viollette-Weiss. Svoj návrat na tribúny podmienili vyriešením problému. Red Bull sa pod tlakom priaznivcov futbalu z celej Európy prihlásil k histórii klubu, ale symboly už nezmenil. Absenciu najvernejších fans vyriešilo vedenie pomocou peňazí - najatím animátorov, ktorí zabezpečovali atmosféru počas zápasov. Časť odporcov Red Bullu svoj boj nevzdala a zaregistrovala vlastný klub pod pôvodným názvom SV Austria Salzburg, ktorý dnes pôsobí v regionálnej lige.