DOPLNENÉ - K tomuto textu si pozrite aj videokomenár Jána Krsiteľa Baláža.
BRATISLAVA. Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj, šéf ÚPN Ivan Petranský, predseda zväzu protikomunistického odboja Arpád Tarnóczy a arcibiskup Ján Sokol rokovali v piatok v Smolenickom zámku o zmene zákona o pamäti národa. Nakrútila ich tam STV, ktorej priznali, že hovorili aj o zmene, ktorá by dala ÚPN povinnosť overovať historické dokumenty a až potom ich zverejniť. V praxi by to však mohlo znamenať, že ak by sa napríklad nenašiel nikto, kto by vedel potvrdiť, že arcibiskup Sokol chodil do konšpiračného bytu a popieral by to aj jeho eštebák, verejnosť by sa to nikdy nedozvedela.
„Išlo o krátke stretnutie v rámci vedeckej konferencie Komunizmus patrí pred medzinárodný tribunál, ktorú usporiadal Zväz protikomunistického odboja a na ktorú som bol pozvaný,“ povedal SME Petranský.
V tom, že sa stretol so Sokolom, ktorý podľa archívov ÚPN chodil do konšpiračného bytu a od eštebákov dostával aj odmeny, nevidí problém.
Pre STV Petranský povedal, že o overovaní dokumentov sa uvažuje, včera už tvrdil, že podporuje takú novelu, „ktorá nijako nezníži dnes stanovený rozsah informácií, ktoré ÚPN zverejňuje. Rozhodnutie je plne v rukách zákonodarného zboru.“
Čaplovič: Naruby
Podpredseda vlády pre ľudské práva a Smeru Dušan Čaplovič je zásadne proti takej zmene. „To môže skrsnúť len v hlavách, ktoré tomu absolútne nerozumejú. Základná idea ústavu by potom bola obrátená naruby,“ povedal. „Ak by to prešlo, ÚPN by stratil zmysel.“
Deje sa to podľa neho práve kvôli Sokolovi. „Hľadali možnosti, ako vyhlásiť spisy, ktoré sa dotýkajú jeho osoby, za nepravé,“ myslí si Čaplovič. „Kto bude overovať historickú pravosť dokumentov? Tí, čo sú tam za agentov a eštebákov?“
To, že sa Petranský stretol so Sokolom, mu neprekáža, nemyslí si však, že s ním mal rokovať práve o tomto.
Rafaj o téme nechce hovoriť. „Treba zaviesť princíp vyrovnanosti, lebo zatiaľ je všetko založené len na dokumentoch, ktoré tvorila zločinecká organizácia ŠtB. To je všetko, čo k tomu poviem. Určite nepriskočím na hru, aby sme cez médiá viedli polemiku a vysvetľovali v štádiu prípravy filozofiu dokumentu. Keď bude hotový, predložíme ho, urobíme k nemu tlačovku,“ povedal.
Sokol zo schôdzky odišiel so slovami „no comment“. Konferencia biskupov Slovenska povedala, že ich tam nezastupoval. Podobnú zmenu zákona navrhla kedysi KSS.Po zverejnení dokumentov o Sokolovi, len SMK a podpredseda HZDS Jozef Kovarčík vyhlásili, že Sokol by mal z funkcie trnavského arcibiskupa odstúpiť. „Myslím si, že hľadá nejaký spôsob, aby sa očistil,“ povedal o arcibiskupovi Kovarčík.
Likvidačný ťah
Gyula Bárdos z SMK o stretnutí povedal, že nebolo šťastné. Ak by ÚPN mal dokazovať pravdivosť dokumentov, bol by to podľa Bárdosa likvidačný ťah.
To si myslí aj historik Dušan Kováč. „Teraz je to postavené na tom, že tie zväzky sú hodnoverné a každý, kto sa cíti poškodený, sa môže brániť a môže sa pokúsiť preukázať svoju nevinu. Ak by to malo byť naopak, tak ten ústav môže byť pokojne aj zrušený,“ povedal Kováč.
To, že v ŠtB platili prísne pravidlá a príslušníci by falšovaním zväzkov riskovali svoje výhodné postavenie, povedal už v minulosti zakladateľ Ústavu pamäti národa Ján Langoš.
V januári 2005 chcela podobne ako SNS novelizovať zákon o pamäti národa komunistická strana. Jej poslanci chceli, aby ústav niesol za dokumenty právnu zodpovednosť.
Dnes má každý dotknutý občan právo priložiť k svojmu zväzku aj svoje vlastné vyhlásenie. Urobil tak napríklad kňaz Anton Srholec.
Stĺpček Matúša Kostolného
Ústav hypnózy národa
Ten ústav mal byť našou pamäťou. Mal nám pomôcť vyrovnať sa s fašizmom i komunizmom. Lebo pamäť to sú aj nepríjemné spomienky.
Ľudia, čo rozhodujú o ústave dnes, akoby to nechápali. Prečo by sa potom na budúcnosť ústavu pýtali tých, čo našu čiernu minulosť vidieť nechcú?
Chceli vedieť od arcibiskupa Sokola, aký blahobyt to na Slovensku bol, keď sme posielali na smrť vlastných občanov? Alebo sa ho chceli spýtať, aké to bolo, keď spolupracoval s komunistickou tajnou službou? Či im vari išlo o to, aby si od arcibiskupa vypočuli pochvalu, že ho ústav s podobnými otázkami už nebude otravovať?
Ján Langoš chcel, aby sme nezabúdali. Aby sme pri plnom vedomí a zodpovedne odkryli špinu, ktorú máme pod nohami. Jeho nástupcovia sa toho boja. Nenechajme sa zhypnotizovať.
Autor: Monika Žemlová
