Prvýkrát vtedy, keď som v deň maturity odišla z rodičovského domu. Sama - samučká. Druhýkrát vtedy, keď som sa v 26 rokoch sťahovala z horniakov na dolniaky. S dvomi detičkami a jedným mužom.
Tretíkrát vtedy, keď som po 26 rokoch zamávala Piešťanom a odsťahovala sa na dedinu. S jedným mužom, detičky sú už na svojom.
Domček som objavila na nete a bol rozprávkovo prenádherný. Každý má svoju rozprávku a tá moja nebola nijako výnimočne náročná.
Moje predstavy boli: nemať omnoho väčšiu plochu na upratovanie, mať aspoň malinkatú záhradku a domček by nemal byť starší ako tri roky. Podarilo sa!
Presne o mesiac sme sa sťahovali. Záhradka je nádherná. Niekomu by sa možno nepáčila, ale mne áno. Lebo som nikdy nijakú nemala.
Páči sa mi každá burinka, ktorej sa tam darí. V záhradke mi kvitnú červené maky, väčšina porastu je žito (až dozrie, budem žať:–) ) a mám tu aj nezábudky a poľné fialky. Kto sa trošku vyzná, pochopí, že je to natural pôdny porast, bez zásahu ľudskej ruky a fakt mi raz bude ľúto, keď to začneme „planírovať a rekultivovať“.
Nájdi tri rozdiely
Už som aj stihla porovnať život v meste a na dedine.
Prvý obrovský rozdiel bol v správaní pracovníkov na obecnom úrade. Nijaké rady čakajúcich na chodbe bez stoličiek pre „stránky“. Len čo som vošla do budovy, vyšli tri pracovníčky privítať ma a že čo si prajem. Dvere do každej kancelárie boli permanentne otvorené. Prihlásila som sa na odber smetí, trvalý pobyt a platenie dane z nehnuteľností.
Všetko bolo za pár minút a ešte mi aj popriali, nech sa mi býva dobre, že sa tešia, že sme sa tam prisťahovali.
Nakupovanie po vidiecky
Neviem, prečo som si myslela, že hypermarkety sú najlacnejšie. Máme tu dva obchody s potravinami a jeden lacnejší ako druhý.
V našom dedinskom obchode ma tiež čakalo prekvapenie. Bola som tam nakúpiť raz a mali tam perfektné domáce pečivo. Keď som tam prišla druhýkrát, už nemali, tak som sa spýtala, kedy bude. A pani pri pokladni mi povedala, že to pečie jej sestra a že mi napečie, čo chcem a kedy chcem. Tekvicové pagáčiky a syrovo-paprikové oblátky som si objednala na piatok.
Mám to na skok a teší ma, že do centra obce to mám takých 200 metrov a všetko je poruke a ľudia sú milí a ústretoví.
Uff, a je zo mňa dedinčárka!
Mala som rôzne povolania. Predavačka. Účtovníčka.
A teraz túžim byť záhradníčka, umývačka okien, upratovačka, kuchárka... len neviem, či bude mať niekto ochotu ma zaplatiť za prácu doma :-).
Autor: Janka Remešíková
