Ministerstvo životného prostredia pripravuje novú zonáciu Tatier.Z najchránenejšej zóny chce vyňať časti Tichej a Kôprovej doliny. Ráta sa aj s výstavbou zjazdoviek.
BRATISLAVA. Ťažbu v Tichej doline inšpekcia životného prostredia zastavila. Zápas o podobu Vysokých Tatier pokračuje. Ministerstvo životného prostredia dokončuje návrh na zonáciu Tatranského národného parku, o ktorej rozhodne vláda.
Ministerstvo navrhuje nechať časti Tichej a Kôprovej doliny mimo bezzásahovej zóny A. Z materiálov pracovnej skupiny tiež vyplýva, že zvažuje aj návrhy investorov, ktorí chcú budovať strediská na Skalnatom plese, Hrebienku, Štrbskom Plese a v Zuberci.
Sporné sú najmä dva - plán spoločnosti 1. Tatranská rozšíriť zjazdovku zo Soliska cez Furkotskú dolinu s dojazdom do Štrby a Tatrawestu, rozšíriť stredisko Spálená v Západných Tatrách.
Bývalé vedenie správy národného parku zjazdovku vo Furkotskej odmietalo. „V tejto doline sú najpôvodnejšie porasty, ak do nej zasiahneme, skutočne môžeme uvažovať, či ide stále o národný park a či máme čo chrániť,“ hovorí bývalý šéf TANAP-u Tomáš Vančura.
Hovorca 1. Tatranskej Ján Gavalier je odcestovaný, v minulosti pre médiá povedal, že zjazdovka by nepomohla len cestovnému ruchu, ale aj ekológii. Lyžiari by parkovali v Štrbe a vyviezli by sa lanovkami, nejazdili by na Štrbské Pleso autami.
Riaditeľ Tatrawestu včera neodpovedal. Z podkladov pre pracovnú skupinu vyplýva, že by sa lanovky mali predĺžiť až na hrebeň, kde by stála aj reštaurácia. Na hrebeni tejto časti Tatier nie je žiadna budova.
V zázname z rokovania pracovnej skupiny sa píše: „Odborná skupina prehodnotí navrhované zaradenie niektorých porastov klasifikovaných do A zóny a preradí ich do B zóny, napríklad časti Tichej a Kôprovej doliny.“
Spor o doliny sa začal už pri návrhu zonácie, ktorú pripravilo v roku 2004 bývalé vedenie Správy TANAP-u na čele s odvolaným riaditeľom Tomášom Vančurom. Správa parku zaradila doliny do bezzásahovej zóny, lesníci nesúhlasili. Odmietali ho Štátne lesy TANAP-u aj niektorí súkromní vlastníci lesov.
Ochranári argumentovali tým, že aspoň niektoré tatranské doliny musia byť v zóne A od ústia doliny až po hrebeň, aby sa zachovala príroda bez zásahov človeka v jednotlivých vegetačných stupňoch.
Potvrdzuje to aj Ján Topercer, botanik z Univerzity Komenského: „Požiadavka zahrnúť do bezzásahovej A zóny doliny v ich celistvosti má z hľadiska ekologického, biogeografického a prírodoochranárskeho taký zásadný význam, že si vyžaduje jednoznačnú podporu rezortu životného prostredia.“
Argumentom proti je, že v dolinách nie sú prirodzené, ale umelo vypestované porasty. Toporcer však hovorí, že práve kalamita dala „vzácnu príležitosť na sprírodnenie“.
Pracovná skupina sa zaoberá aj výstavbou novej zjazdovky z Patrie do Štrbského Plesa, uvažuje sa aj o nových horských chatách. „Správa parku by mala navrhnúť vhodné miesta na ich prípadnú výstavbu.“
Hovorca ministerstva Peter Višvádera povedal, že chcú „vyčleniť územia pre rozvoj cestovného ruchu len v tých strediskách, ktoré už existujú, a to tak, aby sa zabezpečil rozvoj na 20 - 30 rokov a zamedzilo sa živelné rozširovanie stredísk“. Návrh zonácie rezort zverejní koncom mája a verejnosť ho bude môcť pripomienkovať, potom pôjde do vlády.
V pôvodnej verzii textu bolo chybne uvedené meno botanika UK.
Stĺpček Romana Pataja
Svište sa balia
Pracovná skupina pripravuje novú zonáciu Tatier. Na tom by nebolo nič zlé. Treba nájsť primeranú hranicu medzi ochranou prírody a podporou cestovného ruchu. Potrebujeme jedno aj druhé. Môžeme byť radi, že sa tak deje v čase, keď sa nemusíme len ticho prizerať a môžeme povedať, čo si myslíme.
Zlé sú však zámery investorov, o ktorých sa bude rokovať. Ak je niekto presvedčený, že primeraná hranica vedie vo forme zjazdovky zo Soliska cez Furkotskú dolinu až po Štrbu, alebo je presvedčený, že sa nachádza na hrebeni Západných Tatier, tak možno pochybovať o jeho zmysle pre primeranosť. Pri týchto plánoch je spor o drevo v Tichej a Kôprovej doline banálny.
Ak prejde toto, znamená to, že padli všetky hranice a my môžeme z dolín (a neskôr možno aj zo zvyšku Tatier), kde sa začne stavať a rúbať, odviezť všetky kamzíky a svište rovnako ako sysle z bratislavského letiska. V Alpách sa ich radi ujmú.
