Podobne ako sicílska a americká mafia, majú Noonans základňu v miestnej komunite, ktorú ovládajú, ich organizácia je decentralizovaná a založená na rodinných väzbách a sústavne sa venujú zločinu. Toto sú tri charakteristické znaky tradičného organizovaného zločinu.
Medzi Britániou na jednej strane, a Talianskom s USA na druhej strane, sú však významné rozdiely, ktoré odráža aj povaha organizovaného zločinu.
Najdôležitejším rozdielom je to, že vo Veľkej Británii je silná centrálna vláda, kým v Taliansku a USA fungujú pomerne autonómne miestne vlády, ktoré je možné ľahšie korumpovať. Vďaka moci, ktorú mali starostovia Chicaga, New Yorku a Los Angeles, sa tieto miesta stali atraktívnymi cieľmi pre americkú mafiu. V Taliansku zas museli miestni politici vychádzať s miestnou mafiou, ak chceli mať šancu na zvolenie do národného parlamentu. Vo Veľkej Británii však podplácanie alebo korumpovanie miestnych predstaviteľov nemohlo nikdy priniesť porovnateľný rozsah výhod.
Funguje tam tiež dobre vyvinutý systém vzdelávania a sociálneho zabezpečenia, čoho výsledkom je nízka ponuka mladých, nezamestnaných chlapov, ktorých je možné verbovať do mafie (keďže všetci sedia v škole) a menší dopyt po sociálnej spravodlivosti zo strany zbedačených rodín (keďže ich zachytí štedrá sociálna sieť).
No a napokon v Anglicku nedošlo k žiadnej udalosti, ktorá by miestnym gangom umožnila presadiť sa za hranicami vlastných štvrtí a ovládnuť väčšie územia. V USA poskytla prohibícia talianskym prisťahovalcom obrovské príležitosti. V Taliansku ostalo po druhej svetovej vojne mocenské vákuum, ktoré mafia rada vyplnila. V Británii však vládla relatívna rovnováha miestnych gangov, ktorú sa vďaka nedostupnosti strelných zbraní nepodarilo nikomu zásadne narušiť.
