DOPLNENÉ - K tomuto článku si môžete pozrieť aj videokomentár Romana Pataja
Ústav pamäti národa zverejnil doteraz najvyššie postavených ľudí v štruktúre ŠtB.
BRATISLAVA. Bývalým príslušníkom kontrarozviedky ŠtB bol aj terajší sudca Okresného súdu v Žiari nad Hronom Zdenko Čaniga. Vyplýva to zo zoznamu 764 príslušníkov, ktorý včera zverejnil Ústav pamäti národa na svojej internetovej stránke. Ide o doteraz najvyššie postavených príslušníkov v rámci ŠtB, ktorých mená ústav zverejnil.
To, že sa tam objavil aj sudca, prekvapilo všetkých troch posledných ministrov spravodlivosti. „Som zaskočená. V rámci systému sa to asi môže stať, pretože to nie je kritérium a zákonná podmienka,“ povedala bývalá ministerka a poslankyňa SDKÚ Lucia Žitňanská.
Prešiel každou skúškou
Čaniga sa stal sudcom v roku 2003. V ŠtB bol desať mesiacov, potom bol od roku 1980 vedúcim oddelenia medzinárodnej spolupráce v dnešnom SPP. Od roku 1990 bol advokátom.
V roku 2003 prešiel výberovou komisiou, ktorú viedol sudca Ľubomír Bradáč. Čaniga mal v životopise, že bol referentom na oddelení štátneho tajomstva na ministerstve vnútra. Nikomu vraj nenapadlo, že by to mohlo znamenať ŠtB. Potom, čo prešiel komisiou, ho minister Daniel Lipšic odporučil Súdnej rade, ktorá ho vybrala za sudcu. Radu vtedy viedol sudca Jozef Hrabovský, včera sa nám nepodarilo spojiť sa s ním. Čaniga totiž tvrdí, že radu o všetkom informoval.
„Tento prípad svedčí o tom, aké sú pre sudcov potrebné bezpečnostné previerky, ktoré by to odhalili,“ povedal Lipšic. Previerkami musia teraz prejsť len sudcovia Špeciálneho súdu. Na to, aby ich mali aj normálni sudcovia, by bolo potrebné zmeniť ústavu.
Harabin zvažuje zmenu
Takáto minulosť sudcov prekáža aj ministrovi Štefanovi Harabinovi. „Ministerstvo zvažuje zmenu zákona o sudcoch a prísediacich. Už dnešný mechanizmus pri výberovom konaní umožňuje tomuto zabrániť,“ myslí si Harabin. Zvlášť, keď sa tým vraj adept netajil. Lipšic sa podľa Harabina mohol obrátiť na SIS alebo NBÚ a podľa neho tu zlyhal.
Harabin si myslí, že netreba zmenu ústavy ani zavedenie bezpečnosných previerok pre sudcov. „Stačí zmena zákona o sudcoch a prísediacich, aby žiadny agent tajnej služby nebol sudcom,“ povedal hovorca ministerstva Michal Jurči.
ÚPN na zozname príslušníkov XII. správy pracoval viac ako rok. „Ústav bol často kritizovaný, že sa venuje len najnižším článkom, agentom, dôverníkom, ale mená, ktoré sme zverejnili teraz, rozhodne nie sú žiadnymi obeťami. Sú to ľudia, ktorí sa aktívne podieľali na represívnej činnosti ŠtB a komunistického režimu,“ povedal predseda správnej rady ÚPN Ivan Petranský.
Teraz by mali nasledovať ďalší príslušníci krajských správ.
Kontrarozviedka
Krycí názov kontrarozviedky bol XII. správa. Zriadil ju minister vnútra rozkazom v roku 1974.
Podliehala 1.námestníkovi ministra vnútra a neskôr priamo ministrovi.
Výkonné útvary sa delili na šesť odborov. I. odbor bol boj proti vonkajšiemu nepriateľovi (diplomatom, zahraničným novinárom, cudzincom).
II. odbor bojoval proti vnútornému nepriateľovi (cirkev, disidenti, emigranti).
III. odbor odhaľoval sabotáže, špionáže, nepriateľskú činnosť cudzích rozviedok.
IV. odbor bola sledovačka
V. odbor zabezpečoval previerku korešpondencie a VI. odpočúval.
Sudca: Do kontrarozviedky som šiel pre byt
Pracovníkom kontrarozviedky ŠtB, teda XII. správy bol aj sudca Okresného súdu v Žiari nad Hronom Zdenko Čaniga. Včera mal bežný pracovný deň, pojednával. Na starosti má trestné veci.
Na tému spolupráce s ŠtB hovoriť nechcel. Cestou do súdnej miestnosti len povedal, že Súdna rada o tom vie.
„Všetko som Súdnej rade avizoval a opísal. Nebudem sa k tomu viac vyjadrovať,“ povedal a odišiel.
Na opakovanú otázku napokon ešte zareagoval: „Išiel som tam zištne. Bol som mladý a po absolvovaní školy som chcel získať byt. Aj tak som ho nedostal. Čo vám mám hovoriť rozprávky o tom, ako mi prekážalo, že boli okolo mňa samí eštebáci? Odišiel som ešte v skúšobnej lehote na vlastnú žiadosť,“ povedal sudca.
Podľa zoznamu sudca Čaniga začal v ŠtB pracovať na odbore ekonomickej kontrarozviedky v roku 1980. Ako podporučík po desiatich mesiacoch na vlastnú žiadosť odišiel.
Peter Lukáč, poverený zastupovaním predsedu súdu, o pôsobení Čanigu v kontrarozviedke ŠtB nevedel. „Poverený vedením som krátko, v jeho osobnom spise som nebol. Nevedel som o tom,“ povedal Lukáč.
O tom, či je etické byť sudcom s takýmto životopisom, hovoriť nechcel. Aj Čanigovi kolegovia to považujú za jeho osobnú vec. „Neviem o tom, ani o tom nechcem vedieť. Mňa zaujíma len to, aký je sudca, či sú jeho výroky v súlade s právom, alebo nie. Pokiaľ viem, s profesionalitou nemá žiadne problémy,“ hovorí jeden zo sudcov.
Daniel Vražda
Budaváry: Som spokojný
Ústav pamäti národa zverejnil galériu ôsmich náčelníkov ŠtB a ich zástupcov. Medzi nimi aj bývalého zástupcu náčelníka Františka Budaváryho. Žije v Leviciach, na otázky SME odpovedal telefonicky.
Čo si ako bývalý zástupca náčelníka o zverejňovaní eštebákov myslíte?
„Mne to vôbec neprekáža. Ja som robil ďalej a robím aj teraz v rôznych firmách.“
ÚPN povedal, že toto sú ľudia, ktorí neboli obeťami, ale išli proti cirkvi a disidentom. Ako to beriete?
„Oni to berú jednoznačne, čo nie je pravda. Boli rôzni ľudia v súčasnosti aj v minulosti. Nemôže sa to hádzať všetko do jedného vreca. Aj činnosť bola rozdielna. Päťdesiate a potom sedemdesiate, osemdesiate roky sa trošku odlišovali.“
Čo konkrétne ste robili?
„Zástupcu, často som bol v Prahe, tam som pôsobil.“
Pôsobili ste proti cirkvi, disidentom. To dnes nevnímate ako problém?
„Nie. Nepôsobil som proti, mal som celý úsek na starosti. Väčšinou oblasť ekonomiky.“
Čo ste si mysleli o cirkvi a disidentoch?
„Nič negatívne. Švagriná bola mníškou. Ja som sa mal dobre a ani s ňou som nemal problémy. Tí, ktorí si ich robili, tí potom aj tak dopadli.“
Dnes čo robíte?
„Právneho zástupcu dvom americkým firmám.“
Mali ste problém sa po revolúcii uplatniť?
„Vôbec nie. Nikto nemal ťažkosti zamestnať sa. Zahraničné firmy zaujíma, čo robím pre ne a sú veľmi spokojné.“
Ako ste vnímali, že bývalí eštebáci museli odísť zo štátnych služieb?
„Keď sa menia vlády, veľa ľudí odchádza. Tí, čo mali vzdelanie a nemali problémy, tak ich brali dvoma rukami. Ja som do zamestnania nastúpil hneď.“
V ktorom režime sa vám žilo lepšie?
„Som spokojný aj teraz. Za prácu som slušne zaplatený, problémy nemám.“
Sympatizujete s nejakou stranou?
„Najlepšie je byť apolitický, taký má byť aj policajt. V minulosti bola jedna strana a či už niekto chcel, alebo nechcel v nej byť, ak mal záujem robiť isté služby, tak musel do strany ísť.“
Nemali by ste sa ospravedlniť?
„Nie. Ja som sa vypracoval od piky. Začal som na ulici ako hliadkový príslušník a postupne som aj popri zamestnaní študoval po nociach, dochádzal som do Prahy na Karlovu univerzitu. Nikto mi výhody nedal. “
(mož)
;)
Stĺpček Petra Schutza
Kto nás súdi
Nejde o konkrétneho sudcu zo Žiaru nad Hronom, o ktorom vysvitlo, že bol kádrovým zamestnancom politickej polície. Veď zákonné možnosti prekaziť jeho vymenovanie neboli. Ide
o to, prečo neboli, a ako sa postaviť k tretej moci, od ktorej očakávame spravodlivosť, ale má problém s vlastným kreditom.
Otázky na minulosť sudcov, na rozdiel od politikov, sa s poukazom na princípy nezávislosti a samosprávy nikdy vážne neriešili. Preto skončila v štádiu myšlienky aj možnosť previerok NBÚ, bez ktorých by nikto nesmel do taláru. Sudca zo Žiaru by vymenovaniu zrejme unikol, keby sa zoznamy príslušníkov dostali na sieť o čosi skôr.
Ak exminister Lipšic o jeho minulosti nevedel, dupot médií by postavil do strehu nielen jeho, ale aj Súdnu radu. Zdenko Čaniga je takto iba jeden z argumentov, že Ústav pamäti národa začal veľmi neskoro.
Dnes nezostáva nič múdrejšie, než restom z budovania demokracie, ktorých vzorovou ukážkou sú sudcovia s kariérou v ŠtB, dať širokú publicitu.
