Akú šancu dávate novej severoírskej vláde?
„Vývojom v Belfaste som nadšený. Som presvedčený, že vláda i parlament budú stabilné a budú dobre fungovať.“
Prečo by to tentoraz malo fungovať? Veľkonočnej dohode sa tiež dávali veľké šance, potom skrachovala.
„Je tu jeden podstatný rozdiel. V minulosti boli vždy politické strany, ktoré dohodu odmietali. Protestovali proti zloženiu vlády či rozdeleniu kresiel v severoírskom parlamente. Teraz to neplatí, belfastskú dohodu rešpektujú všetci. To neznamená, že sa unionisti so Sinn Féin občas nepohádajú. Je to koaličná vláda a napätie možno očakávať. Proti štruktúre exekutívy a parlamentu už však nikto neprotestuje. Zásadne sme sa posunuli z krízového manažmentu v Severnom Írsku k normálnej politickej praxi.“
Takže sa zo Severného Írska nestane druhý Blízky východ, kde sa stále znovu striedajú obdobia nádejného vývoja s návratom do bodu nula?
„Mierový proces v Severnom Írsku trval 20 rokov. Bol komplexný a zažil všetky možné fázy. Teraz všetci hovoria: poďme pracovať spolu. Blízkovýchodný problém je oveľa zložitejší. Bol som tam viackrát a odniesol som si odtiaľ základný poznatok: medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi nie je rozhodnutie zbúrať medzi sebou ploty tak bytostne zdieľané ako medzi Severoírčanmi.
Chýba odvaha a zrejme i dôvera, že sú toho schopní. Navyše, tamojší mierotvorcovia nemajú taký silný mandát ako tí severoírski.“
Medzinárodné spoločenstvo teraz diskutuje o budúcnosti Kosova. Ste za jeho nezávislosť?
„Kosovčanom sa sľubovalo právo na sebaurčenie, takže je ťažké naraz povedať „sem už nemôžete“. Nezávislosť Kosova je preto zrejme nevyhnutná. Na ich mieste by som však viac uvažoval o kontexte, v ktorom žijú, kto sú ich susedia a ako si zaistia bezpečnosť do budúcnosti. Skrátka, spýtať sa: je to rozumné a prospešné ísť až tak ďaleko? Čo tým získame? Čo stratíme? Medzinárodné spoločenstvo môže všemožne radiť, ale budú to sami Kosovčania, etnickí Albánci, Srbi a ďalší, čo budú musieť spolu dennodenne žiť a spravovať vlastný štát.“
Dostali ste Nobelovu cenu za to, že ste mierovou cestou uspokojili túžbu Severných Írov po autonómii. Teraz sa rieši delenie Balkánu. Nie je to paradox, keď sa Európa stále viac zjednocuje a jej ekonomika je previazanejšia?
„Nevidím v tom protiklad. Európa pokračuje v tom, čím bola od začiatku: určitou korporáciou, ktorá združuje národné štáty, regióny, spolky, spoločnosti. Časť európskej politickej elity túži po jednej silnej centrále, ale podľa mňa by si mali dať veľký pozor. Európske inštitúcie nie sú nastavené tak, aby slúžili jednému štátu, jednému ľudu, a keď sa o to budeme napriek tomu pokúšať, vytvoríme monštrum, ktoré bude pre Európu veľmi nebezpečné. Už euro bola podľa mňa chyba.“
V čom?
„Len blázon by ho chcel. Euro nie je žiadny úspech, je to ekonomický krach. Pozrite sa na výkon eurozóny, aký je slabý, a z veľkej časti za to môže práve euro. Mena by mala zodpovedať veľkosti a bohatstvu krajiny, jej hospodárskemu cyklu. Európske ekonomiky však fungujú rôzne, nedochádza medzi nimi k nutnej konvergencii, nie je medzi nimi absolútna mobilita pracovnej sily ani nemajú silnú fiškálnu politiku z jedného centra, napríklad v USA. Británia euro nikdy neprijme, aby si zachovala menovú autonómiu a mohla usmerňovať svoju ekonomiku. Írsko euro má, a teraz sa rúti do problémov. Má vysokú infláciu a nemôže s tým nič robiť, pretože jeho centrálna banka sedí vo Frankfurte.“
Severoírski politici teda nemajú ambície primknúť sa k Bruselu, ako to urobili Íri v rámci posilnenia nezávislosti od Británie?
Nájdete u nás politikov, ktorí chcú, aby Severné Írsko, podobne ako Írsko, prešlo na euro. Hovoria o tom z ideologických dôvodov ako spôsob emancipácie od Británie či posilnenie sebavedomia Severných Írov. Našťastie je takýchto severoírskych bláznov menšina a viac je ekonomických realistov, ako som ja.“
Autor: Brusel
